Renato Raffaele Martino
kardinál Svätej rímskej cirkvi Kardinál-protodiakon
Kardinál Martino v roku 2011.
Virtus ex Alto Sila z výsosti
Štát pôsobenia	Taliansko Vatikán Thajsko Singapur Laos Malajzia Nikaragua Filipíny Libanon Kanada Brazília
Funkcie a tituly
Kardinál-protodiakon
12. jún 2014 – 28. október 2024
Jean-Louis Tauran Dominique Mamberti
Predchádzajúce funkcie
titulárny arcibiskup zo Segermes (1980 – 2003) apoštolský nuncius v Thajsku (1980 – 1986) apoštolský nuncius v Singapure (1980 – 1986) apoštolský nuncius v Laose (1980 – 1986) predstaviteľ Organizácie Spojených národov (1986 – 2002) predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj (2002 – 2009) predseda Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich (2006 – 2009)
Biografické údaje
Narodenie	23.11.193223. november 1932 Salerno, Taliansko
Úmrtie	28. október 2024 (91 rokov) Rím, Taliansko
Alma mater	Pápežská gregoriánska univerzita Pápežská cirkevná akadémia
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	20. jún 1957 (24 rokov) Demetrio Moscato
Biskup
Konsekrácia	14. december 1980 (48 rokov)
Svätiteľ	Agostino Casaroli štátny sekretár Rímskej kúrie
Kardinál
Menovanie	21. október 2003 (70 rokov) Ján Pavol II.
Stupeň	kardinál-diakon
Titulárny kostol	San Francesco di Paola ai Monti
Odkazy
Renato Raffaele Martino na catholic-hierarchy.org angl. Renato Raffaele Martino
Taliansky portál  Vatikánsky portál  Biografický portál

Renato Raffaele Martino (* 23. november 1932, Salerno, Taliansko – † 28. október 2024, Rím, Taliansko) bol taliansky rímskokatolícky kňaz, biskup, kardinál. Kardinálom bol od roku 2003. Od júna 2014 bol najdlhšie slúžiacim kardinálom-diakonom, kardinálom-protodiakonom. Viac ako 20. rokov pôsobil v diplomatických službách Svätej stolice, z toho 16. rokov ako stály pozorovateľ svätej stolice pri OSN.

Renato Raffaele Martino sa narodil 23. novembra 1932 v meste Salerno v Taliansku a za kňaza bol vysvätený v roku 1957. Bol držiteľom doktorátu z kánonického práva a hovoril plynule po taliansky, anglicky, francúzsky, španielsky a portugalsky.

Aby sa pripravil na diplomatickú kariéru, vstúpil v roku 1960 na Pápežskú cirkevnú akadémiu. Do diplomatických služieb Svätej stolice vstúpil v roku 1962, pôsobil v Nikarague, na Filipínach, v Libanone, v Kanade a Brazílie.

Počas pôsobenia na Apoštolskej nunciatúre v Brazílii bol Martino 14. septembra 1980 vymenovaný za apoštolského pronuncia v Thajsku a tiež za apoštolského delegáta v Singapure, Malajzii, Laose a titulárneho arcibiskupa zo Segerme.

Dňa 1. októbra 2002 bol Martino vymenovaný za predsedu Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj.^[1]

Martino bol povýšený do kolégia kardinálov v konzistóriu 21. októbra 2003.^[2] Bol jedným z kardinálov ktorí sa zúčastnili na konkláve v roku 2005 ako kardinál volič ktoré zvolilo za pápeža Benedikta XVI.

Bol vymenovaný 11. marca 2006 za predsedu Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich.^[3]

Podal svoju rezignáciu podľa potreby, keď dosiahol 75 rokov. Pápež Benedikt XVI. 28. februára 2009 ho zbavil predsedníctva Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a putujúcich národov a vymenoval arcibiskupa Antonia Maria Vegliòa za jeho nástupcu. Dňa 24. októbra 2009 pápež Benedikt XVI. vymenoval kardinála Petra Turksona za nástupcu Martina ako predsedu Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj.

Dňa 12. júna 2014 sa Martino stal najdlhšie slúžiacim kardinálom diakonom po povýšení kardinála Jeana-Louisa Taurana do hodnosti kardinála-kňaza. Martino odmietol využiť možnosť prijať titul kardinála kňaza po desiatich rokoch vo funkcii kardinála diakona.

Zomrel 28. októbra 2024 v Ríme vo veku 91 rokov.^[4]

• Zoznam žijúcich kardinálov
• Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Renato Raffaele Martino

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Renato Martino na anglickej Wikipédii.