Revolta je prejav rozhodného odporu resp. vzbura, a to spravidla menšieho rozsahu a intenzity – najčastejšie ide len o spontánnu a izolovanú akciu menšej skupiny ľudí (alebo jednotlivca) s neveľkým cieľom. Tento odpor (vzbura) môže byť v ľubovoľnej vecnej súvislosti – proti režimu, nadriadenému, ustáleným zvyklostiam, v psychológii atď.^{[1][2][3][4][5]}. Slovo sa často používa voľne ako synonymum výrazov vzbura či odboj, prípadne aj povstanie^[6][7][8][3]. V najužšom zmysle sa revoltou myslí len ozbrojený pokus skupiny ľudí o násilné zvrhnutie vlády či režimu v krajine^[8].

Vzťah k revolúcii

Revolta často tvorí začiatok revolúcie alebo je jedným z prvkov priebehu revolúcie.^[8]

Príklad použitia: Zachoval sa citát z rozhovoru medzi vojvodom z Liancourtu, prinášajúcim správu o dobytí Bastily, a francúzskym kráľom Ľudovítom XVI., kde kráľ na informáciu o dobytí povedal: „Je to revolta?“ a vojvoda reagoval „Nie, Veličenstvo, to je revolúcia!“^[9][10]

Etymológia

Slovo pochádza z nem. slova Revolte (revolta), ktoré vzniklo v 17. stor. z francúzskeho slova révolte (revolta). Toto francúzske slovo je prvýkrát doložené z roku 1501 a vzniklo zo slovesa révolter (pobúriť; otočiť). Toto francúzske sloveso vzniklo z talianskeho slovesa rivoltare (otočiť; pobúriť), ktoré vzniklo z ľudovolatinského slovesa *re-vol(vi)tare (otočiť späť), čo je intenzívum k latinskému slovesu revolvere (otočiť späť). Z rovnakého latinského slovesa (revolvere) pochádza mimochodom aj slovo revolúcia.^{[11][12][5][13]}

Referencie

1. ↑ revolta. In: PETRUSEK, Miloslav, et al Velký sociologický slovník II P-Ž. Vyd. 1. Praha : Karolinum, 1996. ISBN 80-7184-310-5. S. 928.
2. ↑ revolta. In: Příruční slovník jazyka českého. dostupné online
3. ↑ ^{a b} Revolte. In: DWDS-Wörterbuch . Berlin: Berlin-Brandenburgische Akademie der Wissenschaften, . Dostupné online.
4. ↑ Revolte. In: Duden . duden.de, . Dostupné online.
5. ↑ ^{a b} RÉVOLTE . Nancy: Centre National de Ressources Textuelles et Lexicales, . Dostupné online.
6. ↑ revolta. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 1060.
7. ↑ revolta. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 619.
8. ↑ ^{a b c} Revolte. In: Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0.
9. ↑ CHAUSSINAND-NOGARET, Guy. 1789, La Bastille est prise (la Révolution française commence). Brusel : Editions Complexe, 1988. ISBN 978-2-87027-249-7. S. 102.
10. ↑ http://dicocitations.lemonde.fr/citation_celebre_ajout/2.php
11. ↑ revolta. In: REJZEK, Jiří. Český etymologický slovník. Vyd. 1. Voznice : Leda, 2001. 752 s. ISBN 80-85927-85-3.
12. ↑ Der Grosse Duden in 9 Bänden/: Etymologie. Mannheim : Bibliographisches Institut, 1965. Dostupné online.
13. ↑ RÉVOLTER . Nancy: Centre National de Ressources Textuelles et Lexicales, . Dostupné online.

Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.