Útesy na pláži La Chata na ostrove Vieques

Rif (angl. reef) je útes (alebo v širšom zmysle akákoľvek vyvýšenina, plytčina), ktorý siaha tesne pod hladinu mora a prípadne miestami aj nad jeho hladinu. Obvykle ide o aktívne rastúce šošovkovité teleso tvorené koloniálnymi organizmami (koraly, machovky, lastúrniky, červy), ktoré sú schopné odolávať vlneniu. Z ekologického hľadiska najčastejšie ide o plytkovodný ekosystém, výrazne ovplyvňovaný podmienkami okolitého prostredia. Zvyčajne je to tzv. koralový útes (koralový rif). Sedimentácia na rífe býva niekoľkonásobne rýchlejšia ako v panvovom prostredí^[1] a dosahuje až 1 cm za rok.

Delenie

Na základe zloženia sú rozoznávané:

• skeletálne rífy – obsahujú kostry tvorcov – budovateľov rífov, ktoré sú odolné vlnám. Ich vzájomná previazanosť je schopná odolať predovšetkým mechanickému tlaku prostredia. Príkladom je austrálsky bariérový ríf.
• rífové elevácie – vznikajú zachytávaním a viazaním sedimentu rôznymi organizmami – riasy, cyanobaktérie, rôzne mnohobunkovce a živočíchy, ktoré boli presunuté na miesto po odumretí.

Na základe tvaru možno vymedziť:

• fringing ríf – pobrežný lemový koralový útes
• faro ríf – malý koralový útes
• patch ríf – koralový trs
• barierové
• atolové – tvoriace vrcholy atolov
• tabulové

V minulosti sa formy rífových telies delili na biostrómy (plošné formy) a biohermy (elevačné formy).

Karbonátové rífy vznikajú iba vo vhodných teplotných podmienkach, salinite a hĺbkach, takže sú vhodným paleoekologickým kritériom. Fosílne rífy sú značne porózne a sú preto významným akumulačným priestorom uhľovodíkov.^[2]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rif (more)

Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.