Rykynčice
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Krupina
Región	Hont
Vodné toky	Krupinica, Vrbovok
Nadmorská výška	160 m n. m.
Súradnice	48°11′54″S 18°58′09″V / 48,1983°S 18,9692°V / 48.1983; 18.9692
Rozloha	19,18 km² (1 918 ha) [1]
Obyvateľstvo	267 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	13,92 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1279
Starosta	Eva Nemčovská[3] (SaS)
PSČ	962 55
ŠÚJ	518701
EČV (do r. 2022)	KA
Tel. predvoľba	+421-45
Telefón	55 931 15
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Rykynčice
Webová stránka: rykyncice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Rykynčice sú obec na Slovensku v okrese Krupina.

Rykynčice vznikli v roku 1964 zlúčením Dolných a Horných Rykynčíc. Dolné Rykynčice sú doložené v roku 1281. Patrili tunajším zemanom Rakonczayovcom, od roku 1327 Mikulášovi, od roku 1498 Paskovcom a od 16. storočia panstvu Bzovík. Roku 1715 je doložený mlyn, vinice a 81 domácností. Horné Rykynčice sa spomínajú v roku 1462. V 14. storočí ich od Štefana Rakonczaya kúpil Mikuláš. Neskôr patrili Palásthyovcom, koncom 18. storočia Koháryovcom a Coburgovcom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Po prvýkrát sa objavuje názov Felsewrakaucha (Horné Rykynčice) v roku 1327. Ďalšie pomenovanie Horných Rykynčíc je na listinách z roku 1422 – Felsewrakancha. Felserakoncza (1470), Fesew Rakoncza (1477, 1491, 1497) Felso Rakoncza (1489), Horne Rikinčice (1773), po maďarsky: Felsőrakonca. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1422, keď Štefan Palásthy dal do zálohu dve usadlosti Demetrovi Darášimu v Horných Rykynčiciach. Palásthyovci boli vlastníkmi do konca 18. storočia. Ďalšími vlastníkmi majetkov obce boli rody Koháryovcov a Coburgovcov. Roku 1715 obec mala 22 domácností, 1828 spolu 58 domov a 350 obyvateľov.

• Rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Dolných Rykynčiciach, neskorobaroková jednoloďová stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1788. Kostol prešiel obnovou v roku 1821. V interiéri sa nachádza polychrómovaný oltár z roku 1792 s obrazom od J. Zanussiho z Trnavy. Nachádzajú sa tu bočné oltáre Božského Srdca a Panny Márie Lurdskej. Ďalej sa tu nachádza organ z roku 1913. Kamenná neskorobaroková krstiteľnica pochádza z obdobia okolo roku 1800. Historizujúca výmaľba kostola je z roku 1930 od rožnavského maliara Júliusa Ádáma.^[4] Veža kostola je ukončená barokovou helmicou s laternou.

• 
  Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie
• 
  Interiér katolíckeho kostola
• 
  Portál kostola

• Evanjelický kostol v Horných Rykynčiciach, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhle ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1794. Stojí na mieste drevenej modlitebne pôvodne z roku 1732. V roku 1887 bol kostol prestavaný. Veža kostola je ukončená ihlancovou helmicou, fasády sú hladké.

Arborétum Felaťa sa nachádza asi 7 km juhovýchodným smerom od časti Dolné Rykynčice v nadmorskej výške 357 m n. m. na náhornej rovine so sklonom do 5 stupňov. Prvé exotické dreviny boli vysadené v roku 1957. Podľa najnovšieho zamerania pozemkov plocha chráneného areálu arboréta Felaťa predstavuje 13,21 ha. V arboréte je vysadených a evidovaných spolu 170 taxónov drevín, z toho 80 ihličnatých a 90 listnatých.

• 
  Arbrétum
• 
• 
• 
• 

• Ján Rotarides (* 1822 – † 1900), národný buditeľ, kultúrny pracovník a učiteľ
• Milan Odran (* 1937), polygot, prekladateľ a tlmočník.
• Ivan Mozoláni (* 1940), bábkoherec, herec, inšpicient, šepkár

• Bohuslav Tablic (* 1769 – † 1832), miestny evanjelický kňaz, básnik, prekladateľ a literárny historik

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj– turistické atrakcie v obci

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rykynčice

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.