S-300 (iné názvy 35Р6, 70Р6, 75Р6, 9К81, 3М-41, v kóde NATO SA-10 Grumble, SA-12 Giant/Gladiator, SA-20 Gargoyle) je séria protilietadlových a protiraketových raketových systémov dlhého doletu sovietskej a ruskej výroby. Systém je určený k obrane strategických cieľov pred riadenými strelami a lietadlami za každého počasia a aj za podmienok elektronického rušenia. Od roku 1979 je vyrábaný v Sovietskom zväze, a neskôr Rusku firmou Almaz, v ČĽR je vyrábaný od roku 1993 pod názvom 红旗 (v preklade Červená vlajka).

História

Vývoj S-300 začal v 60. rokoch. Cieľom bolo vytvoriť náhradu za S-75 a S-125. Hlavným cieľom bolo, aby S-300 dokázal ničiť viac objektov súčasne.

Varianty

Označenia variantov S-300 boli pôvodne 3. P pre protivzdušnú obranu štátu (PVO), F pre vojenské námorníctvo (flot) a V pre protivzdušnú obranu vojsk. a V (ako Vojsko).^[1]

S-300P

Prvý S-300P bol do vojenskej obrany Moskvy zaradený v roku 1978. Prvky systému boli umiestnené na ťahačoch vozidiel Ural-375, KrAZ-255 a KrAZ-260. Systém používal strely 5V55 s doletom 47 km, neskôr 75 km. Rozsah striel bol od 25 metrov do 25 kilometrov. Strely boli dlhé 7,25 m a široké 0,5 m. Hmotnosť výbušnej hlavice činila 130 kg. Neskôr boli stroje modernizované a označené ako S-300T.

S-300PS

Exportný variant typu S-300P. Do výzbroje bol zaradený v roku 1982. Oproti S-300P mal S-300PS kratší čas nabíjania o 5 minút a väčší dosah rakiet, až 90 km. Systém bol umiestnený na nákladných vozidlách MAZ-543.

S-300PM

Modernizovaná verzia S-300P. V ČĽR sa vyrábal pod označením 红旗-10 (HQ-10). Jej vývoj bol začatý v roku 1983. S-300PM bola vybavená modernejšími raketami typu 48N6. Raketa bola prvýkrát testovaná vo februári 1984. Dosah rakety je 150 km a do výšky 27 km. S-300PM mala modernejší rádiolokátor PN64.

S-300PMU a PMU 1

Predstavoval ďalšiu modernizáciu verzie S-300P. S-300PMU vstúpil do služby sovietskych ozbrojených síl v polovici 80. rokov.

Exportná verzia S-300PMU-1 nesie viacero komponentov zo staršej verzie S-300PM. Objavila sa v roku 1993. Radar 30N6E-1 má dosah 300 km, dokáže odhaliť 100 cieľov a zasiahnuť 6 z nich. Dostrel rakiet proti lietadlám je 150 km, proti balistickým raketám do 40 km.

S-300PMU 2

V ČĽR vyrábaný pod názvom 红旗-15 (HQ-15). Vozidlo má novšie rakety typu 48N6E2 s dosahom 200 km a rádiolokátor 96N6. Vývoj bol začatý v roku 1995 a prvýkrát bol predstavený na MAKS-97.

S-300F

Námorný variant S-300. Do výzbroje bol zavedený v roku 1984. Systém používa rakety 5V55RM s dosahom 90 km. S-300F majú vo výzbroji krížniky Kara, Slava a Kirov.

S-300FM

Modernizácia S-300F. S-300FM sa využíva na raketovom krížniku Peter Veľký. Používa rakety 48N6. Jeho exportná verzia je známa pod názvom Rif M a je umiestnená na čínskom torpédoborci 051C.

S-300V

Hlavným rozoznávacím znakom S-300V je umiestnenie na pásovom vozidle. Výškový rozsah rakiet proti lietadlám je 30 km a proti balistickým strelám 28 km. Systém je schopný bojovať proti 24 cieľom a súčasne vystreliť dve rakety. V ČĽR sa vyrába pod označením 红旗-18 (HQ-18).

Používatelia

• Arménsko
• Bielorusko
• Bulharsko
• Cyprus
• Čína
• Grécko
• India
• Irán
• Kazachstan
• Slovensko: Po rozdelení ČSFR disponovalo batériou S-300PMU vyrobenou v roku 1987. Rakety 5V55R s dostrelom 75 km proti lietadlám, neúčinné proti balistickým raketám.^[1] Slovensko darovalo svoj systém S-300 začiatkom mája 2022 Ukrajine.^[2]
• Sýria
• Ukrajina
• Venezuela
• Vietnam

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému S-300

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov S-300 na českej Wikipédii a Slovak Air Force na anglickej Wikipédii.