Sanskrit (संस्कृतम् saṃskṛtam)
Štáty	India, Nepál
Región	Indický polostrov
Počet hovoriacich	49 736 plynule hovoriacich (indické sčítanie, 1991)
Klasifikácia	Indoeurópske jazyky Indoiránske jazyky Indoárijské jazyky Sanskrit
Písmo	Dévanágarí, niekoľko ďal­ších Bráhmí písiem a latinka
Postavenie
Úradný jazyk	India
Regulátor	žiadny
Jazykové kódy
ISO 639-1	sa
ISO 639-2	san
ISO 639-3	san
Wikipédia
Adresa	sa.wikipedia.org
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Sanskrit alebo sanskrt (iné slovenské názvy pozri nižšie; v sanskrite: sanskr(i)tam – podrobnosti pozri nižšie) je najstarší známy indoárijský jazyk. Delí sa na védčinu (védsky sanskrit) a klasický sanskrit (sanskrit v užšom zmysle).

Iné slovenské názvy

Iné slovenské názvy sú: stará indoárijčina alebo stará indičtina; ak sa védčina považuje za samostatný jazyk, tak názov znie aj: staré indoárijské jazyky alebo staré indické jazyky.

Sanskritský názov

Sanskritský kmeň názvu znie संस्कृत – t. j. v prepise sanskrta alebo v inom (menej vhodnom) prepise sanskrita. Sanskritský nominatív názvu znie sanskr(i)tam (je to podstatné meno stredného rodu). Hindský názov sa rovnako píše, ale vyslovuje sa sanskrt alebo sanskrit, pričom v tomto prípade je prepis s -i- naopak vhodnejší než prepis bez -i-.

Názov jazyka znel pôvodne (v nominatíve) sanskr(i)tá vák (doslova: kultivovaná reč, rituálne čistá reč; správna reč; dokonalá reč; posvätná reč). Z toho vidno, že dnešný názov vznikol odvodením od prídavného mena sanskr(i)ta (nominatív stredného rodu znie: sanskr(i)tam). Toto prídavné meno znamená: (dobre) zhotovený; dokonalý; pravidelný; pripravený, hotový; čistý, zasvätený; kultivovaný, vypracovaný, starostlivý.^[1][2][3]

Charakteristika

Sanskrit je hlavným posvätným jazykom hinduizmu a maháhány, filozofickým jazykom hinduizmu, džinizmu, budhizmu a sikhizmu. Bol to aj literárny jazyk, ktorý bol používaný ako lingua franca v južnej Ázii. Vyvinul sa z praindoiránčiny, ktorá sa vyvinula z praindoeurópčiny. Dnes je sanskrit ešte úradným jazykom v indickom štáte Uttarákhand. Ako jeden z najstarších indoeurópskych jazykov ktorý má písomnú formu, Sanskrit má dôležitú úlohu pri štúdiu indoeurópskych jazykov.^[4]

Ako „kultivovaná/posvätná/správna reč“ (pozri kapitolu Sanskritský názov) bol sanskrit jazykom určeným na náboženské a učené témy, v starovekej Indii; jazyk, ktorým bežne hovorili ľudia, bol naopak označovaný ako prákrit (sanskritský kmeň: prákr(i)ta = „prirodzený, nevyumelkovaný, normálny, bežný“).^[5]

Sanskrit sa delí na^[6]:

• védčina (védsky sanskrit)
• klasický sanskrit (sanskrit v užšom zmysle)

Védčina

Bližšie informácie v hlavnom článku: védčina

Klasický sanskrit

Klasický sanskrit sa používa už 2500 rokov až dodnes v dielach najrozličnejších žánrov, pričom slúži ako prameň obohacovania indických jazykov. Kodifikoval ho v 5. stor. pred Kr. gramatik Pánini. Niektorí jazykovedci (najmä v 19. stor.) ho stotožňovali s indoeurópskym prajazykom (praindoeurópčina) a nazývali „matka všetkých jazykov“. Tento názor bol však mylný.

Sanskrit je jazykom jednej z veľkých svetových literatúr - indickej literatúry. Známym sanskritským textom je napríklad Mahábhárata.

Sanskrit je dnes liturgickým jazykom hinduizmu, budhizmu a džinizmu, ako aj jedným z 22 úradných jazykov Indie. V Indii a juhovýchodnej Ázii má sanskrit podobnú úlohu ako gréčtina a latinčina v Európe, je ním písaná významná časť indickej filozofie a hinduistickej tradície. Sanskrit sa často používa aj dnes – napr. v terminológii jogy a iných indických vedách.

Vokalizmus sanskritu sa vyznačuje zmenou PIE e, o, a na a. Sanskrit má osem pádov, v súčasnosti sa zapisuje najčastejšie zľava doprava pomocou písma dévanágarí, ktoré má 34 spoluhlások a 12 samohlások.

Referencie