Seina v Paríži je tradične významná geografická, hospodárska, dopravná i kultúrna súčasť hlavného mesta Francúzska. Rieka Seina rozdeľuje Paríž na dve nerovnaké časti. Väčšiu severnú, zvanú pravý breh a menšiu južnú, zvanú ľavý breh. Jej dĺžka na území mesta Paríž je takmer 13 km s hĺbkou medzi 3,40 a 5,70 m. Jej šírka sa pohybuje od 30 do 200 metrov. Hladina rieky je zároveň najnižším bodom v Paríži: 26,72 m nad morom. V Paríži sa cez Seinu klenie 37 mostov, z nich štyri sú určené výhradne pre chodcov a dva sú železničné.^[1] Niekoľko liniek metra a RER vedú i pod riekou. Ako prvá bola sprevádzkovaná linka 4 v roku 1908.^[2] Nábrežie Seiny je od roku 1991 zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Od roku 2008 na Seine existuje v rámci mestskej hromadnej dopravy riečna Voguéo. Najznámejšie turistické lode prevádzkuje Bateaux Mouches. Loď na vlnách sa dostala aj do znaku Paríža.

Seina preteká Parížom v dĺžke 12,780 km. Najplytkejšia je pri moste National (3,40 m) a najhlbšia pri moste Mirabeau (5,70 m). Najširšie koryto má neďaleko mosta Grenelle (200 m) a najužšia časť je len 30 m na Quai de Montebello. Priemerný prietok je 273 m³/s, najvyšší prietok býva vo februári (550 m³/s), najnižší v auguste (100 m³/s). Rýchlosť toku je zhruba 2 km/h. Teplota vody sa pohybuje od 5,3 °C po 24,6 °C, priemer je 14,1 °C.^[3]

Prítomnosť ľudí na brehoch Seiny je doložená z obdobia neolitu, v 90. rokoch boli totiž vo štvrti Bercy nájdené zvyšky lode a ďalších objektov.^[4] Najstaršia dochovaná pamiatka z Paríža, Pilier des Nautes (Stĺp prievozníkov), uložený v Národnom múzeu stredoveku dokladá, že plavba na Seine bola významná už v prvých rokoch rímskej nadvlády. V tejto dobe tiež vznikol pravdepodobne prvý most v Paríži, Petit-Pont, postavený na jednom z najužších miest Seiny, neskôr zničený a obnovený na rovnakom mieste. Od polovice 9. storočia trpel Paríž nájazdmi Normanov, ktorí sa k mestu plavili na lodiach po Seine. Prvýkrát sa objavili v marci 845 a odišli až po zaplatení výkupného 7 000 libier striebra. Ďalšie útoky nasledovali do konca 9. storočia. V roku 1170 udelil Ľudovít VII. cechu obchodníkov monopol na obchod na Seine. 9. augusta 1803 testoval Robert Fulton na Seine svoj parník.^[5]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Nábrežie Seiny v Paríži

Nábrežie pozdĺž Seiny v dnešnej podobe vznikalo už od 18. storočia. Nachádza sa tu veľa stavebných pamiatok a tento architektonický celok bol v roku 1991 zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Okrem toho je nábrežie preslávené kníhkupcami zvanými bukinisti.

Pozdĺž brehov Seiny je veľa promenád pre chodcov, na časti pravého brehu bola v 70. rokoch 20. storočia postavená rýchlostná komunikácia. V nedeľu je táto nábrežná vozovka uzatvorená pre vozidlá a rezervované len pre chodcov, cyklistov a jazdcov na kolieskových a inline korčuliach. Od leta 2002 sa tu každý rok organizuje tzv. parížska pláž, kedy je nábrežie pokryté pieskom a doplnené stromami v kvetináčoch.

1. ↑ Přehled mostů na stránkách města Paříže^{[nefunkčný odkaz}
2. ↑ Dějiny linky 4
3. ↑ Seina na stránkách města Paříže^{[nefunkčný odkaz}
4. ↑ Historie Seiny na stránkách města Paříže^{[nefunkčný odkaz}
5. ↑ Ministerstvo kultury

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Seina v Paríži

• Dejiny Seiny na stránkach Paríža^{[nefunkčný odkaz}

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Seina v Paříži na českej Wikipédii.

Francúzsky portál