Signatúra (umenie)

Signatúra slovenského maliara Martina Benku

Signatúra (z latinského slova signum „označenie“) je znak označujúci identitu umelca, najčastejšie jeho podpis alebo podpisová značka.

Signatúra (identifikátor, symbol) vznikla v starovekom Grécku v súvislosti so spoločenským ocenením umelca. V Grécku signovali svoje diela nielen umelci, ale aj majstri umeleckých remesiel t. j. hrnčiari, maliari váz, rytci kameňa, zlatníci a pod. Podpis umelca sa mohol nachádzať na rôznych umeleckých predmetoch, vyrobených z kameňa, hliny, polodrahokamov, slonoviny, drahých kovov, dreva atď. Väčšina umeleckých diel nebolo signovaných a ich tvorcovia sú neznámi.

Signatúry maliarov

Signatúry maliarských umelcov majú rozmanité podoby. Popri bežných podpisoch sa môžeme stretnúť s monogramami, autorskými pečiatkami a s rôznymi symbolmi (šifra, skrátený podpis, parafa (podpisová značka).). Tieto symboly obrazne môžu odkazovať na meno autora, ako je to v nasledujúcich ukážkach:

Cesta troch kráľov od Andrea del Sartu
Flámsky umelec Paul Bril sa pod svoje dielo „podpísal“ okuliarmi (hovoriaci monogram)
Signatúra Elizabeth Charlestonovej z jedného z jej obrazov
Signatúra Volterrano (maliar Baldassare Franceschini), Kristus obsluhovaný anjelmi, 1650
Signatúra Elmorea Browna

Signatúry sú umiestňované na rôzne miesta umeleckého diela. Kresby a maľby sú najčastejšie signované na dolnom či hornom okraji diela. V niektorých prípadoch je podpis maliara umiestnený bližšie k centrálnej časti maľby, napr. v podobe kartuše alebo napr. na výšivke šiat figúry. So signatúrami sa však môžeme stretnúť aj na rubovej strane obrazu či na napínacom ráme.

Signatúra Alfonza Muchu, vpravo dole
Signatúra Hanuša Schwaigera, vľavo dole
Signatúra Francisca Goyu na obraze "Manuel Osorio Manrique de Zuniga" na kartičke v zobáku straky (pripomína vizitku)
Signatúra L. Ricarda Falera, vpravo hore
Signatúra (vľavo hore) maďarského maliara Gézu Vastagha

Znalosť maliarskych signatúr je užitočná pri identifikácii obrazov. Nejedná sa však o jediný spôsob určenia autorstva diela. Ak uvažujeme o signatúrach vo všeobecnejšej rovine, za najdôležitejší podpis môžeme považovať charakteristiky umeleckého prejavu autora (rukopis, farebná a tvarová kompozícia, námet atď.). Preto znalec dokáže určiť autorstvo aj pri nesignovaných obrazoch.

Signatúry na keramických nádobách

Na starogréckych keramických nádobách je zo štýlu maľby možné rozoznať viac než 900 umelcov, ale známych je len málo signatúr. Nachádzajú sa len na 1 percente keramiky a iba málo umelcom poznáme aj ich (skutočné) meno. Niektorí z nich boli metoikovia alebo otroci. Signatúry väčšinou uvádzajú: meno, egrapsen (ma nakreslil) alebo meno, epoisen (ma zhotovil, vyrobil). Niekedy sú na váze oba nápisy, takže jeden odkazuje na hrnčiara a druhý na maliara, ale v iných prípadoch boli hrnčiar a maliar tou istou osobou.

Nápisy sa na keramiku maľovali počas ich výroby pred vypálením, napríklad signatúry hrnčiarov a maliarov, mená postáv zobrazených na keramike a niekedy aj slová, ktoré tieto postavy prednášali.

Signatúra hrnčiara Amasida, Aténske čiernofigúrové olpé, cca 540 pred Kr.
Atický kóthón, signatúra Lysiada, cca 530 pred Kr.
Signatúra Timenora
Atický čiernofigúrový kylix, signatúra Sóklea, 570 – 560 pred Kr.
Nikosthenova amfora, cca 520 – 510 pred Kr.

Signatúry na sochárskych dielach

Signatúry sa pri sochárskych dielach umiestňujú buď na samotnej soche alebo na podstavci. Často sa stáva, že signatúry starogréckych sochárov na podstavcoch dokumentujú sochy, ktoré nie sú uvedené v písomných zdrojoch. Napríklad vďaka signovaným podstavcom zo sôch vieme, že okrem už známym sochám aténski sochári Leóchares a Praxiteles so svojmi rodinami prevádzkovali čulý obchod s portrétnymi sochami.

Podstavec sochy Kleiokrateie a ďalšieho člena jej rodiny (?), nesúci podpis Praxitela, cca 360 – 350 pred Kr.
Stojaca zahalená žena s podpisom Difilos. Terakotová figúrka, koniec 1. stor. pred Kr.
Báza sochy kúra s nápisomː „Vyrobil a venoval Euthykartides z Naxu", 650 – 600 pred Kr.
Mramorový podstavec s nápisom (nápis typu bústrofédon): "Léukarion ma zhotovil ako pomník Theolista", koniec 6. stor. pred Kr.
Signatúra slovenského sochára Františka Gibalu na soche drevorubača v Banskej Bystrici

Signatúry na iných umeleckých dielach

Pergamonské múzeum, mozaika so signatúrou Hefaistióna (2. stor. pred Kr.) z paláca v Pergamone
vitrážové okno (z roku 1938) na radnici v Paríži so signatúrou (Maurice Tastemain)
Münsterlingen, bývalý kláštorný kostol sv. Remigia, nástropná maľba od Jacoba Carla Staudera, 1718–1719: Zvestovanie, signatúra s rokom 1719
grafity v Berlíne, signatúra Eme Free Thinker
Signatúra Lee Babela na keramickom diele

Referencie a bibliografia

↑ Dudenredaktion. Duden - Das Herkunftswörterbuch. Berlin : Bibliographisches Institut GmbH, 2020. ISBN 978-34-1191-291-9. S. 781.
↑ ^a ^b Vladimír Ferko. Slovník na každý deň. Bratislava : Smena, 1985. 73-071-85. S. 216.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 397.
↑ Alena Anettová. Synonymický slovník slovenčiny. Bratislava : Veda, 2000. ISBN 978-80-2240-585-0. S. 466.
↑ Jan Halada, Barbora Osvaldová. Slovník žurnalistiky. Praha : Charles University in Prague, Karolinum Press, 2017. ISBN 978-80-2463-752-5. S. 223.
↑ Renate Prochno. Konkurrenz und ihre Gesichter in der Kunst. München : Oldenbourg Verlag, 2010. ISBN 978-30-5004-991-5. S. 33.
↑ Kaspar von Greyerz. Selbstzeugnisse in der Frühen Neuzeit. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2016. ISBN 978-31-1044-644-9. S. 75.
↑ Michael Třeštík. Umění vnímat umění pro děti a rodiče. Praha : Albatros Media a.s, 2020. ISBN 978-80-2671-930-4. S. 124.
↑ Obrazový archív. Martin : Matica Slovenská, 1994. ISBN 978-80-7090-017-8. S. 36-38.
↑ Thomas Hoeren, Bernd Holznagel, Thomas Ernstschneider. Handbuch Kunst und Recht. Frankfurt : P. Lang, 2008. ISBN 978-36-3155-544-6. S. 176.
↑ Databáze signatur výtvarných umělců , Stručně o signaturách. Archivované 2022-02-10 na Wayback Machine
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 389.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 267.
↑ Elise A. Friedland, Melanie Grunow Sobocinski, Elaine K. Gazda. The Oxford Handbook of Roman Sculpture. Oxford : Oxford University Press, 2015. ISBN 978-01-9992-182-9. S. 297.
↑ Olga Palagia. Handbook of Greek Sculpture. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2019. ISBN 978-16-1451-353-7. S. 32.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Signatúra (umenie)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:781-1] Dudenredaktion. Duden - Das Herkunftswörterbuch. Berlin : Bibliographisches Institut GmbH, 2020. ISBN 978-34-1191-291-9. S. 781.

[:216-2] Vladimír Ferko. Slovník na každý deň. Bratislava : Smena, 1985. 73-071-85. S. 216.

[:397-3] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 397.

[:466-4] Alena Anettová. Synonymický slovník slovenčiny. Bratislava : Veda, 2000. ISBN 978-80-2240-585-0. S. 466.

[:223-5] Jan Halada, Barbora Osvaldová. Slovník žurnalistiky. Praha : Charles University in Prague, Karolinum Press, 2017. ISBN 978-80-2463-752-5. S. 223.

[:33-6] Renate Prochno. Konkurrenz und ihre Gesichter in der Kunst. München : Oldenbourg Verlag, 2010. ISBN 978-30-5004-991-5. S. 33.

[:75-7] Kaspar von Greyerz. Selbstzeugnisse in der Frühen Neuzeit. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2016. ISBN 978-31-1044-644-9. S. 75.

[:124-8] Michael Třeštík. Umění vnímat umění pro děti a rodiče. Praha : Albatros Media a.s, 2020. ISBN 978-80-2671-930-4. S. 124.

[:36-38-9] Obrazový archív. Martin : Matica Slovenská, 1994. ISBN 978-80-7090-017-8. S. 36-38.

[:176-10] Thomas Hoeren, Bernd Holznagel, Thomas Ernstschneider. Handbuch Kunst und Recht. Frankfurt : P. Lang, 2008. ISBN 978-36-3155-544-6. S. 176.

[:1-11] Databáze signatur výtvarných umělců , Stručně o signaturách. Archivované 2022-02-10 na Wayback Machine

[:389-12] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 389.

[:267-13] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 267.

[:297-14] Elise A. Friedland, Melanie Grunow Sobocinski, Elaine K. Gazda. The Oxford Handbook of Roman Sculpture. Oxford : Oxford University Press, 2015. ISBN 978-01-9992-182-9. S. 297.

[:32-15] Olga Palagia. Handbook of Greek Sculpture. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2019. ISBN 978-16-1451-353-7. S. 32.