A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Sila je vektorová fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje mieru vzájomného pôsobenia telies alebo polí. Obyčajne sa označuje písmenom F z angl. force. Jej základnou jednotkou v sústave SI je newton so skratkou N. Sila sa meria silomerom.
Newtonov zákon sily
Newtonov zákon sily hovorí: Sila pôsobiaca na hmotný bod je úmerná súčinu jeho hmotnosti a zrýchlenia, ktoré mu udeľuje.
Z Newtonovho zákona zotrvačnosti vyplýva, že len pôsobenie iných telies môže zmeniť pohybový stav telesa pohybujúceho sa určitou rýchlosťou vzhľadom na inerciálnu vzťažnú sústavu. Toto pôsobenie telies môžeme vyjadriť práve pomocou Newtonovho zákona sily. Ak nejaké teleso bude spôsobovať zrýchlenie iného telesa, povieme, že naň pôsobí silou. Smer tejto sily budeme stotožňovať so smerom vyvolaného zrýchlenia a bod telesa, v ktorom sa silové účinky bezprostredne uplatňujú, nazveme pôsobiskom sily.
Matematický zápis Newtonovho zákona je:
Kde je pôsobiaca sila, je vyvolané zrýchlenie a je hmotnosť hmotného bodu. Často využívame jednotlivé zložky tohto vektorového zápisu. Pod zložkami sa myslí to, že napríklad -ová zložka sily veľkosti vyvoláva zrýchlenie v smere osi dané vzťahom .
Newtonov zákon sily, ako neskôr odvodíme, sa dá zovšeobecniť aj pre sústavy hmotných bodov a telies. Vo vzťahu potom bude vystupovať celková sila pôsobica na sústavu, celková hmotnosť sústavy a zrýchlenie ťažiska sústavy.
O niečo komplikovanejším tvarom Newtonovho zákona je
kde delíme zmenu hybnosti telesa časovým intervalom , za ktorý táto zmena nastala. Dôležitosť tohto zápisu spočíva v tom, že platí i v prípade relativistických rýchlostí (tzn. rýchlostí porovnateľných s rýchlosťou svetla) kedy sa prejavuje relativistická hmotnosť telesa a tiež vtedy, keď sa hmotnosť telesa mení (čo je dôležité napríklad pri raketovom pohone). Ak je však hmotnosť konštantná, pomocou vzťahu pre hybnosť telesa môžeme zapísať zmenu hybnosti ako . Dosadením tohto do vzťahu pre silu dostávame za pomoci prvý uvedený tvar Newtonovho zákona . To znamená, že tento tvar Newtonovho zákona je správny pre rýchlosti omnoho menšie ako rýchlosť svetla – v opačnom prípade musíme použiť druhý spomínaný zápis sily pomocou zmeny hybnosti. Podobne pri výpočte pohonu rakiet musíme brať do úvahy druhý uvedený tvar.
Skladanie síl
Skladanie síl je postup, ktorým sa z jednotlivých síl pôsobiacich na teleso určí výsledná sila (výslednica). Účinok všetkých síl je potom rovnaký ako účinok výslednice.
Skladanie síl pôsobiacich v jednom bode
Newtonov zákon sily ani v tvare nehovorí, že sa sila pôsobiaca na hmotný bod rovná súčinu jeho hmotnosti a zrýchlenia, ktorým sa pohyb hmotného bodu za pôsobenia sily vyznačuje, ale že sa rovná súčinu hmotnosti hmotného bodu a zrýchlenia, ktoré mu sila udeľuje. Ak teda chceme, aby symbol značil zrýchlenie za pôsobenia sily, musíme písať Newtonov vzťah v tvare
kde je zrýchlenie bez pôsobenia sily , ktoré sa nerovná nule napríklad preto, že na hmotný bod pôsobia aj iné sily, alebo preto, že pohyb bodu vzťahujeme na neinerciálnu vzťažnú sústavu.
Tento vzťah môžeme písať aj ako:
- .
Z toho vidíme, že ak na bod bude pôsobiť viacero síl , bude jeho výsledné zrýchlenie:
Sila, ktorá sama zmení pôvodné zrýchlenie na zrýchlenie a ktorej účinok na pohyb hmotného bodu je teda totožný s účinkom všetkých síl , sa nazýva ich výslednicou a sily
Činný výkon
Absorbovaná dávka
Absorptancia
Adiabatická účinnosť
Aktivita (termodynamika)
Anergia (termodynamika)
Chemický potenciál
Detonačná rýchlosť
Dvojlom
Efektívny výkon
Elektrónový tlak
Elektrická indukcia
Elementárny náboj
Energia
Entalpia
Exergia
Expozícia (ožiarenie)
Frekvencia (fyzika)
Fugacita
Fyzikálna veličina
Gibbsova voľná energia
Hodnota fyzikálnej veličiny
Hybnosť
Iónová sila
Index lomu
Intenzita magnetického poľa
Intenzita osvetlenia
Kinetická energia
Koeficient tepelnej vodivosti
Krútiaci moment
Látkové množstvo
Magnetická susceptibilita
Magnetický indukčný tok
Magnetizácia (veličina)
Mechanická energia
Mechanická práca
Mechanické napätie
Menovitý výkon
Merná vodivosť
Merný objemový výkon
Molárny objem
Moment hybnosti
Moment sily
Moment zotrvačnosti
Objemová sila
Objemový prietok
Objem (matematika)
Osmolalita
Osmolarita
Osmotický tlak
Perióda (fyzika)
Permeabilita (magnetizmus)
Plošná hustota elektrického prúdu
Plošné zrýchlenie
Potenciálna energia
Povrchové napätie
Práca (fyzika)
Príkon
Rýchlosť (fyzikálna veličina)
Rýchlosť zvuku
Ryv
Súčiniteľ teplotnej vodivosti
Sila
Silové napätie v hmote
Spin (fyzika)
Svetelný tok
Svetelnosť
Svietivosť (fyzika)
Tepelná rovnováha
Tepelný odpor
Teplo
Termická účinnosť
Termodynamická účinnosť
Tlaková potenciálna energia
Tuhosť
Uhlová rýchlosť
Uhlové zrýchlenie
Výhrevnosť
Výkon (mechanický)
Veľkosť veličiny
Vedenie tepla
Viskozita
Vnútorná energia
Vodivosť
Vzorce na výpočet momentu zotrvačnosti
Zrýchlenie
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk