Silicit usadené horniny
Čerstvý lom rohovca
Zloženie
Hlavné minerály	kremeň, opál, chalcedón
Vlastnosti
Textúra	masívna
Farba	sivá, biela, čierna
Portál vedy o Zemi

Silicit je všeobecné označenie rôznorodej skupiny usadených hornín, ktoré sú v prevažnej miere zložené z modifikácií oxidu kremičitého – jemnozrnného kremeňa, opálu a chalcedónu. Ide o tvrdé horniny s nepravidlenou štiepateľnosťou, ktoré vznikajú usadzovaním kremitých bahien, prípadne vyzrážavaním kremičitanov z vodných roztokov.

Vznik a klasifikácia

Medzi silicity je radených viacero druhov hornín rôzneho pôvodu. Niektoré môžu mať komplikovaný vznik, na ktorom sa podieľa viacero procesov. Všeobecne sú rozlišované tieto základné kategórie silicitov:^[1]

• Chemogénne silicity, ktorých pôvod je z primárnych horúcich alebo chladných kremitých roztokov, sú to napr. kremité sintre alebo limnokvarcity, gejzirit alebo ftanit.
• Kremité horniny biogénneho pôvodu (zložené z opálových schránok odumretých organizmov), ako napr. diatomity (z rozsievok), rádiolarity (z rádiolárií) alebo spongolit (ihlice hubiek).
• Diagenetické silicity, vznikli zo sekundárnych roztokov pri diagenéze – spevňovaní horniny po jej usadení. Sekundárne roztoky majú pôvod v rozpustenom SiO₂, ktorý migruje vo forme gélov kyseliny kremičitej a zhlukuje sa okolo vhodných jadier (často väčších kusov kremitých hmôt, napr. schránok organizmov), kde vytvára konkrécie. Sú to hlavne rohovce. Tieto vytvárajú rôzne hľuzy nepravidelného tvaru. V hornine, ktorá ich obklopuje, môžu tvoriť celé nespojité vrstvy. Ak hornina neskôr zvetrá, rohovce, ktoré sú pevnejšie, z nej vypadnú, týmto rohovcom sa hovorí pazúrik.
• Supergénne silicity, ktoré vznikajú pri chemickom zvetrávaní na SiO₂ bohatých hornín, najmä niektorých tufov.

Rohovec, zbierky USGS.

Na vznik niektorých typov silicitov sa názory odborníkov rozchádzajú, patria medzi ne napr. buližníky v českých proterozoických horninách, alebo menility Karpatského flyšového pásma.^[2]

Výskyt

Tmavé rohovcové konkrécie (pazúrik) sa vyskytujú v kriedových sedimentoch na anglickom, belgickom, nemeckom či dánskom pobreží. Na Slovensku sú častými vložkami vo vápencoch tatrika (lučivnianske, trlenské súvrstvie a iné), alebo v pieninských vápencoch bradlového pásma. Vo flyšových pohoriach ich možno pozorovať v rámci menilitového súvrstvia a inde.^[3]

Použitie

Silicity majú široké a rôznorodé použitie. V praveku boli viaceré druhy silicitov využívané pre svoju tvrdosť na výrobu nástrojov (pazúriky, ale napr. i rádiolarity). Iné, napr. diatomity, sa používajú ako filtre.

Pozri aj

• Zoznam hornín

Referencie

Ďalšie zdroje

Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Silicit