Slavošovce
obec
Evanjelický kostol
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Rožňava
Región	Gemer
Vodné toky	Štítnik, Zlatný potok
Nadmorská výška	425 m n. m.
Súradnice	48°42′44″S 20°17′06″V / 48,7123°S 20,2849°V / 48.7123; 20.2849
Rozloha	15,53 km² (1 553 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 822 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	117,32 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1318
Starosta	Angela Kolesárová[3] (HLAS-SD)
PSČ	049 36
ŠÚJ	526282
EČV (do r. 2022)	RV
Tel. predvoľba	+421-58
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Slavošovce 113 049 36
E-mailová adresa	info@obecslavosovce.sk
Telefón	058 / 788 26 00-2
Fax	058 / 799 92 81
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Slavošovce
Webová stránka: obecslavosovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Slavošovce sú obec na Slovensku v okrese Rožňava.

Polohopis

Slavošovce ležia v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, presnejšie v Revúckej vrchovine, podcelku Hrádok a geomorfologickej časti Štítnicke podolie. Obcou preteká riečka Štítnik, ktorá tu priberá Zlatný a Slavošovský potok.^[4] Severozápadnému horizontu dominujú končiare Stolica (1 476 m n. m.) a Kohút (1 409 m n. m.). Hornatý povrch katastra tvoria pasienky a menej úrodné, na obrábanie náročné polia s podzolovou hnedou na severe piesočnatou pôdou. Nad nimi sú listnaté lesy (breza, hrab, dub), vo vyšších polohách lesy ihličnaté.

Prístup do obce zabezpečuje cesta III/3040, ktorá sa pri obci Roštár napája na cestu II/587. Obcou prechádza železničná trať Plešivec – Slavošovce, ktorú využíva najmä miestna papiereň. V období Slovenského štátu bol v rámci budovania tzv. gemerských spojok prerazený 2,4 km dlhý Slavošovský tunel, ktorý mal miestnu trať prepojiť s traťou do Revúcej a Muráňa.

Rožňava je vzdialená 22 km východne, Revúca (cez Jelšavu) 37 km západne, Rimavská Sobota 65 km juhozápadne a do krajského mesta to je 93 km východným smerom.^[5]

Dejiny

Vznik obce spadá do začiatkov 14. storočia. Prvá zmienka je z roku 1318. Patrila štítnickým Bubekovcom, od 17. storočia Andrášiovcom. V 17. a 18. storočí tu vznikajú železné hámre, z ktorých sa neskôr stávajú papierové mlyny. V obci bolo niekoľko cechov ako čižmársky, krajčírsky, tkáčsky, rozšírené bolo aj furmanstvo a manipulácia s drevom. V obci sa nachádza papiereň, ktorá má dlhoročnú tradíciu výroby papiera. Jej počiatky siahajú do roku 1817. Výroba bola prevažne ručná, zameraná hlavne na baliace papiere. Zakladateľka papierne Johanna Ďurkyová v roku 1841 zaviedla strojnú výrobu papiera, prvú v Uhorsku.^[6]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Evanjelický kostol, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou zo 14. storočia. Od roku 1545 je kostol evanjelický. Úpravami prešiel najprv v roku 1612 a potom po roku 1712 bol zásadne barokovo prestavaný, bolo vytvorené nové presbytérium v severo-južnej orientácii. Pôvodné stredoveké presbytérium ostalo ako vedľajší, stavebne oddelený priestor.^[7] V interiéri sa nachádza hodnotný inventár, s barokovým oltárom, kazateľnicou a protestantskou emporou. Fasády kostola sú hladké, s polkruhovo ukončenými oknami s jednoduchými šambránami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.

• Rodný dom Pavla Dobšinského, jednopodlažná obdĺžniková stavba so sedlovou strechou zo začiatku 19. storočia.^[8] Na budove je umiestnená pamätná tabuľa odhalená pri stom výročí jeho narodenia v roku 1928. V objekte je v súčasnosti malé múzeum P. Dobšinského.

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
  Barokový oltár
• 
  Baroková kazateľnica
• 
  Bývalé gotické presbytérium
• 
  Náčrty nikdy nerealizovaných malieb v presbytériu
• 
  Rodný dom

Turistika

Z obce vedú turistické chodníky na neďaleké dominanty Stolicu (1 476 m n. m.) a Kohút (1 409 m n. m.).

• po značke cez Faltenovo sedlo na Stolicu
• po značke cez sedlo Olochova jama (pokračovanie do Rejdovej) a následne po trase na Stolicu
• po značke cez Ostrý vrch (870 m n. m.; pokračovanie do Lubeníka) a ďalej po chodníku na Kohút

Atrakciou je 2,4 km dlhý Slavošovský tunel, ktorý bol budovaný ako súčasť tzv. gemerských spojok, no nebol dokončený. Mal prepojiť tunajšiu trať s traťou do Revúcej a Muráňa, no po navrátení územia Maďarskom stratil význam a zostal nedokončený. V súčasnosti je lokalita slavošovského portálu vybavená táboriskom a atrakciami pre rodiny s deťmi a obec tu poriada rôzne spoločenské a kultúrne podujatia.^[9]

Osobnosti obce

Rodáci

• Peter Sextius († 1634), evanjelický farár, notár, konsenior a evanjelický superintendent
• Tomáš Šteler (* 1640 – † 1715), evanjelický farár, pedagóg, náboženský spisovateľ
• Pavol Dobšinský (* 1828 – † 1885), národný dejateľ, evanjelický farár, folklorista, spisovateľ a zberateľ prostonárodných slovenských povestí

Pôsobili tu

• Eugen Kuzmányi (* 1882 – † 1941), evanjelický farár
• Pavel Jozef Belák (* 1920 – † 1944), právnik a protifašistický bojovník
• Ján Daniel Belák (* 1922 – † 1944), protifašistický bojovník
• Jozef Bušniak (* 1923 – † 1944), pedagóg, protifašistický bojovník a aktívny účastník SNP

Galéria

• 
  Pamätník oslobodenia
• 
  Obecný úrad
• 
  Turistický vlak

Referencie

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Slavošovce
• Slavošovský tunel

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slavošovce

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Rožňava a okolie- turistické atrakcie v obci
• Apsida.sk- profil gotického kostola

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka obce