Slovenský kras
pohorie geomorfologický celok
Zádielska tiesňava
Štát	Slovensko
Región	Košický
Okres	Gelnica, Rožňava, Košice-okolie
Nadradená jednotka	Slovenské rudohorie
Susedné jednotky (na Slovensku)	Bodvianska pahorkatina Juhoslovenská kotlina Revúcka vrchovina Košická kotlina Rožňavská kotlina Volovské vrchy
Podradené jednotky	Jelšavský kras Koniarska planina Plešivská planina Silická planina Horný vrch Zádielska planina Jasovská planina Dolný vrch Turnianska kotlina
Súradnice	48°33′S 20°32′V / 48,55°S 20,53°V / 48.55; 20.53
Najvyšší bod	Matesova skala
- výška	925 m n. m.
Poloha Slovenského krasu na Slovensku
Wikimedia Commons: Slovenský kras
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Slovenský kras (zastarano Juhoslovenský kras) je krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Bol tu vyhlásený Národný park Slovenský kras.

Polohopis

Južný okraj vymedzuje štátna hranica s Maďarskom, východným smerom leží Košická kotlina, severne Volovské vrchy, Rožňavská kotlina a Revúcka vrchovina. Západným smerom nadväzuje Juhoslovenská kotlina a Bodvianska pahorkatina.^[1]

Charakteristika

Slovenský kras je tvorený vápencovými náhornými planinami oddelenými hlbokými údoliami s množstvom podzemných i povrchových krasových javov. Najvyššími vrcholmi tejto oblasti sú Pipitka (1 225 m) a Matesova skala (925 m).^[2]

V minulosti bolo celé územie zalesnené listnatými lesmi. Pôvodné dubové, lipové, habové a bukové porasty však boli čiastočne vyťažené. Neporušené lesné porasty sa zachovali v hlbokých roklinách a na svahoch ťažko prístupných planín. V oblasti slovenského krasu rastie veľmi mnoho druhov chránených teplomilných rastlín. Vzácne rastlinné spoločenstvá sa vyskytujú na silno zamokrených lúkach v okolí Štítnického potoka. Pestré prírodné podmienky ovplyvňujú rozšírenie a vývoj živočíchov. Miešajú sa tu druhy horské, lesné i stepné. Špecifické druhy živočíchov žijú v jaskyniach a priepastiach.

Slovenský kras odvodňujú rieky Slaná, Muráň a Turňa s väčším množstvom drobnejších prítokov. Slovenský kras patrí do teplej klimatickej oblasti so zimnými priemernými teplotami −2 – −5 °C a letnými teplotami 16 – 18 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 60 – 80, počet letných dní medzi 30 – 50.

Na území Slovenského krasu sa nachádza okolo 1300 jaskýň, z ktorých je sprístupnená Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa.

Podcelky

Slovenský kras sa delí na 9 podcelkov, ktoré zahŕňajú aj 2 časti:^[1]

• Jelšavský kras
• Koniarska planina
• Plešivská planina
• Silická planina
  • Silické úboče
• Turnianska kotlina
• Horný vrch
  • Borčianska brázda
• Dolný vrch
• Zádielska planina
• Jasovská planina

Ochrana prírody

Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska. S hraničiacim Aggteleckým národným parkom (Maďarsko) tvorí jednotný celok, ktorý ako súvislé územie svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Na ploche 361,65 km² vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí Slovenska. Za chránenú krajinnú oblasť bol Slovenský kras vyhlásený v roku 1973 a v roku 1977 bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra a patrí tak medzi jednu zo štyroch slovenských biosférických rezervácií .^[3]

Referencie

Pozri aj

• Národný park Slovenský kras
• Zoznam vrcholov v Slovenskom krase

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenský kras

Externé odkazy

• Svetové prírodné dedičstvo