Slovenský prestolný prosbopis

Slovenský prestolný prosbopis alebo prestolný prosbopis^[1] je prvé verejné politické vystúpenie slovenského národného hnutia a jeho prvých požiadaviek.^[2] Bol podpísaný viac ako dvesto evanjelickými osobnosťami, prevažne inteligencie a vzdelancov. Podpísali ho superintendent Pavol Jozeffy, ktorý viedol delegáciu odovzdávajúcu prosbopis, a Ján Seberini. Delegácia odovzdala prosbopis 5. júna 1842 vo Viedni. Bol adresovaný panovníkovi Ferdinandovi V.^[3]

Obsah Slovenského národného prosbopisu

Slovenský prestolný prosbopis bol napísaný v nemeckom jazyku. Neobsahoval ani raz slovo „Slovensko“, pretože ho vnímali ako zemepisné územie obývané Slovákmi.^[4] Dokument obsahoval sťažnosti proti útlaku národov a maďarizácií. Tvrdil, že Slováci sa ochotne budú učiť maďarský jazyk a uznal aj rečové zákony. Odmieta rozširovanie maďarského jazyka podľa zákona na miesta, kde to nie je potreba. Odmieta používanie maďarského jazyka počas evanjelických bohoslužieb. Ohradzovali sa aj proti útokom v maďarskej tlači za odmietanie písania v maďarskom jazyku. Platilo to pre časopisy ako Jelenkor, či Pesti Hírlap. Žiadali vymenovať slovensky hovoriacich cenzorov.^[5] Požadovali, aby sa mohli založiť katedry slovenskej reči a literatúry nachádzajúce sa na univerzitách, aby cirkevné matriky zostali v latinčine.^[3]

Dôsledky Slovenského národného prosbopisu

Na generálnom konvente cirkvi s ostrou kritikou Slovenského prestolného prosbopisu vystúpil Ľudovít Košut, vďaka čomu bol aj dokument odsúdený. Bolo iba pár aristokratov, ktorí obraňovali požiadavky slovenského národa. Patril k nim aj gróf Juraj Majlát.^[5] Dôsledky prosbopisu mali za výsledok odvolanie Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka. Nepriamo urýchlili potrebu kodifikácie slovenského jazyka, ktorý bol kodifikovaný v roku 1843.^[3]

Referencie

↑ prestolný prosbopis. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok IV. N – Q. Bratislava : Veda, 1980. 600 s. S. 525.
↑ HORVÁTH, Pavel. Zbytočný pokus o revíziu autorstva slovenských národných obrán z rokov 1821- 1834. Historický časopis, 1990, roč. 38, čís. 1, s. 57. ISSN 0018-2575.
↑ ^a ^b ^c ŠKVARNA, Dušan. Slovenský prestolný prosbopis. História. Revue o dejinách spoločnosti, 2003, roč. 3, čís. 4, s. 41. ISSN 1335-8316.
↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Toponymum Slovensko – pôvod a obsah názvu. Historický časopis, 2014, roč. 62, čís. 3, s. 550.
↑ ^a ^b KÓNYA, Peter, a kol. Dejiny Uhorska : (1000 – 1918). : Citadella, 2014. 787 s. ISBN 978-80-89628-59-9. S. 539.

Ďalšia literatúra

RAPANT, Daniel. Slovenský prestolný prosbopis z roku 1842. Zväzok 1, Úvod. Liptovský Sv. Mikuláš : Tranoscius, 1943. 304 s.
RAPANT, Daniel. Slovenský prestolný prosbopis z roku 1842. Zväzok 2, Dokumenty. Liptovský Sv. Mikuláš : Tranoscius, 1943. 630 s.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ES-1] restolný prosbopis. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok IV. N – Q. Bratislava : Veda, 1980. 600 s. S. 525.

[2] HORVÁTH, Pavel. Zbytočný pokus o revíziu autorstva slovenských národných obrán z rokov 1821- 1834. Historický časopis, 1990, roč. 38, čís. 1, s. 57. ISSN 0018-2575.

[:0-3] ŠKVARNA, Dušan. Slovenský prestolný prosbopis. História. Revue o dejinách spoločnosti, 2003, roč. 3, čís. 4, s. 41. ISSN 1335-8316.

[4] ULIČNÝ, Ferdinand. Toponymum Slovensko – pôvod a obsah názvu. Historický časopis, 2014, roč. 62, čís. 3, s. 550.

[:1-5] KÓNYA, Peter, a kol. Dejiny Uhorska : (1000 – 1918). : Citadella, 2014. 787 s. ISBN 978-80-89628-59-9. S. 539.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]