A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Smižany | |
obec | |
Kostol Povýšenia sv. Kríža
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Spišská Nová Ves |
Región | Spiš |
Časti | Smižany Maša |
Vodné toky | Hornád, Brusník |
Nadmorská výška | 485 m n. m. |
Súradnice | 48°57′30″S 20°31′04″V / 48,958403°S 20,517653°V |
Rozloha | 45,7 km² (4 570 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 8 823 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 193,06 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 12541246 |
Starosta | Miroslava Szitová[3] (KDH, SaS) |
PSČ | 053 11 |
ŠÚJ | 560154 |
EČV (do r. 2022) | SN |
Tel. predvoľba | +421-53 |
Adresa obecného úradu |
Námestie Matúša Pajdušáka 50 053 11 Smižany |
E-mailová adresa | smizany@smizany.sk |
Telefón | 443 14 83 |
Fax | 443 11 32 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Smižany | |
Webová stránka: smizany.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Smižany (iné názvy pozri kapitolu Názov) sú spišská obec na východnom Slovensku v Košickom kraji, v okrese Spišská Nová Ves.
Polohopis



V blízkosti obce sa nachádzajú obce Arnutovce, Iliašovce, Letanovce, Spišská Nová Ves, Spišské Tomášovce, Mlynky, Dedinky a Stratená. Obec sa rozkladá neďaleko národného parku Slovenský raj. Čingov sa nachádza dva kilometre juhozápadne od obce.
Obec sa nachádza v juhozápadnej časti Hornádskej kotliny a je vstupnou bránou do Národného parku Slovenský raj. V katastri obce sa začína niekoľko turistických ciest do Slovenského raja. Významným turistickým strediskom je Čingov, kde sa nachádzajú reštaurácie, chaty a penzióny. Sú tu rôzne krasové úkazy ako je Zelená Lávka, Prielom Hornádu a Kláštorná roklina. V blízkosti obce sa nachádza známy Tomášovský výhľad. Počtom obyvateľov sa radí medzi najväčšie obce na Slovensku.
Vodné toky
Katastrom obce pretekajú vodné toky Hornád, Brusník, Smižiansky potok a Čingovský potok.
Vodné plochy a jazerá
V katastri sa nachádza vodná nádrž Klauzy, ktorá je súčasťou NP Slovenský raj.[4]
Politika
Smižany je obec najvyšším počtom obyvateľov na Slovensku bez štatútu mesta.

Symboly obce
Erb obce tvorí gotický štít zložený z modrého štítu a z na ňom umiestneného dvojitého konkávneho kríža s kratšími spodnými ramenami. Strieborný kríž je po bokoch sprevádzaný striebornými ružičkami.[5]
Vlajka obce má podobu raz v jednej tretine od žrde štiepaného a dvakrát deleného listu striedavo modro-bielych farieb. Pomer jej strán je 2:3 a ukončená je troma cípmi.[5]
Farby obce sú biela a modrá.[5]
Starostovia obce
- 1990 – 1994 – Ing. Ladislav Vrana (KDH)
- 1994 – 1998 – Ing. Ladislav Vrana (KDH)
- 1998 – 2002 – Ing. Michal Kotrady (HZDS)
- 2002 – 2006 – Ing. Michal Kotrady (HZDS + KSS + PSNS + SNS + SMER-SD + SDA + SDĽ)
- 2006 – 2010 – Ing. Michal Kotrady (ĽS-HZDS + SMER-SD + SNS)
- 2010 – 2014 – Ing. Michal Kotrady (NEKA)
- 2014 – 2018 – Ing. Michal Kotrady (NEKA)
- 2018 – 2022 – Mgr. Miroslava Szitová PhD. (KDH + SaS + OĽaNO)
- 2022 – (súčasnosť) – Mgr. Miroslava Szitová PhD. (KDH + SaS)
Obecné zastupiteľstvo
- 1990 – 1994 – 24 poslancov (16 KDH, 6 VPN, 2 SNS)
- 1994 – 1998 – 24 poslancov (16 KDH, 7 HZDS, 1 SDĽ)
- 1998 – 2002 – 21 poslancov (12 HZDS, 8 KDH, 1 SDĽ)
- 2002 – 2006 – 12 poslancov (10 HZDS, 2 KDH)
- 2006 – 2010 – 12 poslancov (9 HZDS, 2 KDH, 1 SMER-SD)
- 2010 – 2014 – 13 poslancov (5 NEKA, 4 ĽS-HZDS, 4 KDH + SDKÚ-DS)
- 2014 – 2018 – 13 poslancov (7 NEKA, 3 KDH, 3 MOST-HÍD)
- 2018 – 2022 – 13 poslancov (7 NEKA, 5 KDH, 1 SMER-SD)[6]
Dejiny
Najstaršie dejiny
V období mladšej doby kamennej sa v povodí tokov Hornád a Brusník usadzovali najmä pestovatelia a zberači. V neskorej dobe kamennej (cca. 2500 rokov pred Kristom) v miestnom regióne možno badať vznik štruktúrovaných sídlisk a opevnených hradísk napr. Hradisko na Čingove. Na územie čiastočne zasahovala aj otomanská kultúra. V čase 1400 rokov pred Kristom prichádzajú tu ďalšie etniká, medzi nimi ľud púchovskej kultúry, ktorá na území pretrvala až do konca druhého storočia po Kristovi.[7] Koncom 7. storočia na územie začali prenikať slovanské kmene. Slovania podobne ako predchádzajúce etniká videli strategický význam v Čingovskom hradisku, ktoré ďalej rozširovali, avšak nakoniec bolo zničené pravdepodobne útokom alebo silným požiarom. Smižany pravdepodobne vznikli, ako jedna z mnohých osád patriacich k Hradisku na Čingove. Výstavba obce sa formovala hlavne na západnom brehu Brusníka, juhovýchodne od románsko-gotického kostola.[7]
Stredovek
Prvýkrát sa Smižany spomínajú v listine kráľa Bela IV. z roku 1254 pod názvom Sumugh, Villa Canis alebo Villa Caniferorum, (t.j obec vodičov loveckých psov). Z listiny vyplýva, že pôvodné obyvateľstvo vykonávalo pre kráľa a zástupcov na Spišskom hrade služby pri poľovačkách. V roku 1293 uhorský kráľ Ondrej III. Smižanom udelil výsady, ktoré ich zaradili medzi privilegované mestá. Oslobodil ich od poddanskej služby voči Spišskému hradu a zrušil súdnu kompetencie spišského župana nad obyvateľmi obce. Daň obyvatelia odovzdávali priamo kráľovi, čo vyvolalo konflikty s ostatnými členmi v Spoločenstve spišských Sasov.[7]
V neskoršom období obec stratila svoju poľovnícku funkciu a obyvateľstvo sa živilo najmä roľníctvom, chovom dobytka a bežnými remeslami. V lesoch sa darilo aj železiarstvu, uhliarstvu a furmanstvu. Za vlády Žigmunda Luxemburského boli Smižany podobne ako celý Spiš plienené spanilými jazdami husitov z Poľska. Smižany boli v tomto období celé vypálené a obnova obce trvala dva roky. Starý románsky kostol bol prestavaný do gotického slohu. V roku 1465 sa Smižany stali dedičným majetkom rodu Zápoľských. Prvá obecná pečať pochádza pravdepodobne v 15. storočia. V jej poli bol dvojramenný kríž.[7]
Novovek
V prvej polovici 16. storočia sa Spišského hradu a okolitých panstiev násilne zmocnil Ondrej Báthory, avšak už v roku 1553 ich už získali Turzovci. Z prelomu rokov 1564/1565 pochádza urbár turzovských panstiev. Z urbáru vyplýva, že Smižany boli druhé najväčšie spišské mesto. Z nového urbáru (1583) vyplýva, že Smižany boli druhým najbohatším spišským mestom. V priebehu stavovských povstaní bola obec viackrát plienená. Prvýkrát bola obec sčasti vypálená počas Bočkajovho povstania a podobnému plieneniu sa Smižany neubránili ani v roku 1619 počas Bethlenovho povstania. V roku 1638 sa Smižany stali majetkom Čákiovcov, ktorí ich dostali vďaka manželskému zväzku z Turzovcami. V roku 1679 boli Smižany plienené tretíkrát Imrichom Tökölym. Smižany sa pre svoju obnovu museli dokonca na čas založiť aj monštranciu z kostola. Urbár z roku 1771 svedčí o úpadku Smižian na úroveň väčšej poddanskej dediny. V tomto období tu vďaka Čákiovcom vznikla železiareň Maša, ktorá pretrvala do roku 1886. Niekedy od začiatku 18. storočia v Smižanoch existuje soľný sklad. Koncom 18. storočia slúžil aj ako sklad medi. V roku 1806 premiestnený do Spišskej Novej Vsi.[7]
V roku 1831 pre neúrodné roky a epidémiu cholery vypuklo na Zemplíne Východoslovenské roľnícke povstanie, ktoré sa postupne rozšírilo sa na Šariš a Spiš. Najkrvavejšie vzbury sedliakov vypukli práve na Čákiovských majetkoch. Za účasť na vzbure odsúdených 35 mužov a dve ženy zo Smižian. V roku 1880 založený dobrovoľný hasičský spolok. V 19. storočí bola v obcou začala viesť železničná trať Košice - Bohumín, vďaka čomu sa zvýšila miestna zamestnanosť. V roku 1883 obec požiadala o zmenu názvu obce na "Szepes - Sűmegh", ktorý pretrval do prvej svetovej vojny.[7]
Moderné dejiny
V poslednej štvrtine 20. storočia došlo značným zmenám, obci sa podobne ako iným obciam v regióne nevylo vysťahovalectvo. Zlú situáciu zhoršila aj prvá svetová vojna. Prvorepubliková pozemková reforma umožnila rozšíriť obec aj mimo jej stály chotár. V roku 1927 rozšírený bol rímskokatolícky kostol a v roku 1932 bol vystavaný evanjelický chrám. V tom istom roku vznikol taktiež futbalový klub. V roku 1930 bola obec osvetlená elektrickým osvetlením. Smižany boli postihnuté dôsledkami II. svetovej vojny, zničením majetku, odvlečením Židov do koncentračných táborov a obeťami na životoch (deviati padli priamo v boji a pri náletoch prišli o život dvaja civilisti). Obec bola oslobodená vojskami IV. ukrajinského frontu a I. československého armádneho zboru 27. januára 1945.[7]
V 50. rokoch v Smižanoch vzniklo jednotného roľníckeho družstvo. V máji 1965 bol otvorený nový Kultúrny dom a v roku 1966 sa začalo s výstavbou prvých družstevných bytov na Lenisku, ďalšia výstavba panelových domov pokračovala od roku 1986, keď bola obec pričlenená k mestu Spišská Nová Ves ako jej mestská časť, čo pretrvalo až do referenda o osamostatnení v auguste 1990.[7]
Pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci bola vydaná kniha „Smižany na prahu tretieho tisícročia“. Budova novej Základnej umeleckej školy postavená v roku 2004 získala cenu Dušana Jurkoviča za rok 2004.[8] V roku 2007 začala svoju činnosť obecná polícia. V priebehu rokov 2007–2011 prebiehala rekonštrukcia smižianského kaštieľa.
Názov
Vývin názvu obce
- 1246 - Micha
- 1254 - Sumugh
- 1282 - Simigium
- 1293 - Sumugy
- 1345 - Somogy
- 1570 - Smizsán
- 1651 - Smizany
- 1893 - Szepes - Sűmegh
Latinský názov: Villa Canis/Villa Caniferorum (obec vodičov loveckých psov)
Nemecký názov: Schmögen, Schmegen
Maďarský názov: Smizsány, Smizsán, Szepessümeg
Obyvateľstvo
Smižany sú najväčšou obcou s najvyšším počtom obyvateľov na Slovensku bez štatútu mesta.[pozn. 1] Na 4570 hektárovom priestore sa nachádza 22 ulíc a 2 187 domácností. Väčšina obce si zachovala svoj pôvodný ráz a dá sa povedať, že predstavuje modernú dedinu 21. storočia, panorámu obce však výrazne ovplyvňuje radová panelová výstavba z 80. rokov 20.storočia. Vo vonkajšom obvode obce, tj. za traťou sa nachádza rómska osada. Štandard bývania v osade je síce vyšší ako je priemer podobných kolónií na východe Slovenska, avšak i tak časť osady nedosahuje štandard bývania štvrtí obývaných majoritným obyvateľstvom. Peniaze z EÚ umožnili postaviť na mieste pôvodných príbytkov nové bytové jednotky.[10]
Vývoj obyvateľstva od roku 1869 – po súčasnosť[11]
Graf je z technických dôvodov dočasne nedostupný. |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001)
Počet obyvateľov | % | |
---|---|---|
Rímskokatolícka cirkev | 6 817 | 86,9 |
Gréckokatolícka cirkev | 122 | 1,6 |
Pravoslávna cirkev | 12 | 0,2 |
Evanjelická cirkev a. v. | 232 | 3,0 |
Bez vyznania | 508 | 6,5 |
Ostatné a nezistené | 156 | 2,0 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001)
Počet obyvateľov | % | |
---|---|---|
slovenská | 6 982 | 90,0 |
maďarská | 4 | 0,1 |
rómska | 650 | 8,6 |
rusínska | 4 | 0,1 |
ukrajinská | 1 | 0,0 |
česká | 31 | 0,4 |
ostatné a nezistené | 64 | 0,8 |
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Hradisko Čingov, archeologická lokalita, súbor slovanských hradísk z 9. storočia.[12] Nájdené pamiatky v lokalite Hradisko potvrdzujú osídlenie z mladšej doby kamennej.[4] Názvom Hradisko bolo vápencové bralo, ktorého plošina je opevnená a kde sa dá predpokladať akropola. Hradisko bolo zložené z akropoly na brale a z podhradia na západnej a severovýchodnej časti. Pri skúmaní hlavného areálu podhradia bol takmer kompletne odkrytý severný val a 90 m zo západného valu. Daná lokalita je naďalej skúmaná archeologickými vykopávkami.[13]
- Rímskokatolícky Kostol Povýšenia sv. Kríža, dvojloďová ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1280.[14] Úpravami prešiel v 70. rokoch 14. storočia, keď bol pôvodne plochý trámový strop lode nahradený klenbou na stredný pilier, čím sa stal dvojloďovým. Kostol bol vyplienený pri vpáde Husitov na Spiš v roku 1433. Od 16. storočia do roku 1672 bol kostol evanjelický. V 17. storočí bola pristavaná južná predsieň, ktorá bola neskôr upravená na kaplnku. Po požiari v roku 1719 bol kostol barokovo upravovaný. Ďalšími úpravami prešiel začiatkom 19. storočia. V roku 1928 bola pristavaná rozmerná severná neogotická kaplnka Krista Kráľa. Interiér je zaklenutý krížovou rebrovou klenbou s klinovými rebrami. Zariadenie je neogotické, hlavný oltár z roku 1906 vytvoril rezbár František Repčík. Nachádza sa tu socha Ježiša Krista a flankovaná sochami uhorských kráľov sv. Štefana I. a sv. Ladislava. Zo stredovekých detailov sa tu okrem hmoty stavby a klenby zachoval južný ústupkový portál s polkruhovou archivoltou a vloženým stredným stĺpikom.[15] Na kruhovom svorníku klenby presbytéria sú už naturalisticky rozvinuté prvky viniča. Z barokovej kazateľnice sa dochoval reliéf Rozsievača umiestnený na spovednicu. V bočnej lodi je obraz Povýšenie sv. Kríža od J. Czauczika z roku 1853, pochádzajúci zo starého hlavného oltára.[16] Organ od firmy Rieger je z 20. rokov 20. storočia.[17] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s podseknutím. Veža netradičného obdĺžnikového pôdorysu je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou. Okolo kostola sa nachádza múr oválneho pôdorysu, ktorý mal pôvodne obrannú funkciu.
-
Kostol Povýšenia sv. Kríža
-
-
-
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk