Sociálna politika je cieľavedomé smerovanie k zlepšeniu podmienok obyvateľstva v rámci daných hospodárskych možností krajiny. Sociálna politika zahŕňa politiku sociálneho zabezpečenia vrátane osobných sociálnych služieb, rodinnej politiky, bytovej politiky, najmä jej sociálnych aspektov, zdravotnej politiky, politiky zamestnanosti a vzdelávacej politiky.

Členenie sociálnej politiky

• aktívna (perspektívna – prijímanie, súbor takých opatrení, ktoré predchádzajú vzniku sociálnych problémov)
• pasívna (retrospektívna – zameriava sa na riešenie vzniknutých problémov)

Objekty sociálnej politiky

• jednotlivec
• skupiny ľudí
• celé obyvateľstvo

Môžu sa členiť podľa:

• veku
• pohlavia
• vzdelania
• príjmov
• výdavkov

Subjekty sociálnej politiky

• štát a jeho orgány
• zamestnávatelia, zamestnávateľské orgány, zamestnanecké orgány, odbory
• obce
• charitatívne organizácie, občianske iniciatívy, cirkev
• rodina, domácnosť, občania

Modely sociálnej politiky

• redistributívny - prevláda prerozdeľovanie, úloha štátu je rozhodujúca (Švédsko, Dánsko)
• výkonný – vychádza zo zásady, že primárne majú byť uspokojované otázky v oblasti sociálnej sféry na základe pracovných výkonov, činnosti (Nemecko, Francúzsko, Rakúsko)
• reziduálny – orientácia výhradne na trh, rodinu a jedinca samotného, až v prípade keď rodina ani trh nemôžu zasiahnuť, nastáva úloha štátu (USA, Japonsko, Veľká Británia)

Základné princípy sociálnej politiky

• princíp sociálnej spravodlivosti
• princíp sociálnej solidarity
• princíp subsidiarity
• princíp participácie