Sojuz TMA-18M

Údaje o misii
Názov misie:	Sojuz TMA-18M
COSPAR ID:	2015-043A
Kozmická loď:	Sojuz TMA-M 11F747 (výr. č. 718)
Nosná raketa:	Sojuz-FG (výr. č. G15000-054)
Volací znak:	Эридан (Eridan – Eridanus)
Posádka:	3
Kozmodróm (rampa):	Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart:	2. september 2015, 04:37:43,233 UTC
Pristátie:	2. marec 2016, 04:25:50,5 UTC 157 km juhovýchodne od Džezkazganu v Kazachstane 47°20′38.34″S 69°41′56.28″V / 47,3439833°S 69,6989667°V / 47.3439833; 69.6989667[1]
Trvanie:	181 dní, 23 hodín, 48 minút, 7 sekúnd
Počet obehov:	2 833
Inklinácia:	51,6°[1]
Cieľ spojenia:	ISS
Spojovací uzol:	Poisk (zenit)
Spojenie:	4. september 2015, 07:39:02 UTC
Odpojenie:	2. marec 2016, 01:03:48 UTC
Fotografia posádky
Zľava doprava: Mogensen, Volkov a Aýımbetov
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Sojuz TMA-17M Sojuz TMA-19M
Kozmonautický portál

Sojuz TMA-18M bola ruská kozmická loď typu Sojuz. Dňa 2. septembra 2015 odštartovala ako 500. orbitálny let z kozmodrómu Bajkonur k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), kam dopravila Sergeja Volkova z Expedície 45, Andreasa Mogensena, dánskeho astronauta Európskej vesmírnej agentúry a Aýdına Aýımbetova, kazašského kozmonauta. Kozmická loď zostala u ISS ako záchranná loď až do marca 2016, kedy sa s ňou vrátil na Zem Volkov, Michail Kornijenko a Scott Kelly, poslední dvaja po takmer jeden rok trvajúcom lete na ISS.

Posádka

Štart

• Sergej Volkov (3), veliteľ, Roskosmos (CPK)
• Andreas Mogensen (1), palubný inžinier 1, ESA
• Aýdın Aýımbetov (1), palubný inžinier 2, KazKosmos

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

• Oleg Skripočka, veliteľ, Roskosmos (CPK)
• Thomas Pesquet, palubný inžinier 1, ESA
• Sergej Prokopiev, palubný inžinier 2, Roskosmos (CPK)

Pristátie

• Sergej Volkov, veliteľ, Roskosmos (CPK)
• Michail Kornijenko, palubný inžinier 1, Roskosmos (CPK)
• Scott Kelly, palubný inžinier 2, NASA

Zostavenie posádky

V súvislosti s ročným letom Scotta Kellyho a Michaila Kornijenka prebiehajúcim od marca 2015 do marca 2016 sa z trojčlennej posádky Sojuzu TMA-16M po zvyčajnom polročnom pobyte na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) vracal iba Gennadij Padalka. Z posádky Sojuzu TMA-18M preto mohol zostať na stanici ISS iba jeden kozmonaut, zvyšní dvaja sa po týždni vrátili s Padalkom. Pozíciu veliteľa, ktorý zostal na stanici, dostal v roku 2013 Sergej Volkov. Pre krátkodobý let bol vybraný dánsky astronaut Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Andreas Mogensen, ESA zverejnila jeho meno koncom augusta 2013. Posledné miesto si prostredníctvom agentúry Space Adventures (zaisťujúcej pre Roskosmos vyhľadávanie „kozmických turistov“) zakúpila anglická speváčka Sarah Brightmanová, ktorá už v roku 2012 podstúpila s kladným výsledkom lekársku prehliadku v Stredisku prípravy kozmonautov v Hviezdnom mestečku. Náhradníkom Volkova bol v januári 2014 určený Oleg Skripočka, náhradníkom Mogensena Thomas Pesquet. Formálny status náhradníka Brightmanovej a výcvik účastníka kozmického letu spoločne s Brightmanovou si zaplatil japonský podnikateľ Satoši Takamacu.^[2]

V januári 2015 Brightmanová a Takamacu začali s výcvikom v Stredisku prípravy kozmonautov v Hviezdnom mestečku. Koncom apríla 2015 však Brightmanová výcvik prerušila a v polovici mája oznámila, že z rodinných dôvodov nepoletí. Na uvoľnené miesto bol po dohode ruskej a kazašskej vlády menovaný kozmonaut kazašskej kozmickej agentúry Aýdın Aýımbetov, ktorý sa v rokoch 2003 – 2009 pripravoval na let na ISS v rámci 17. návštevnej expedície.^[3] Miesto jeho náhradníka zaujal ruský kozmonaut Sergej Prokopiev.

Priebeh letu

Sojuz TMA-18M vyštartoval pomocou nosnej rakety Sojuz-FG z kozmodrómu Bajkonur dňa 2. septembra 2015 o 04:37:43,233 svetového času (UTC). Kozmická loď bola navedená na počiatočnú obežnú dráhu vo výške 200,34 – 248,67 km.^[4] Po dvoch dňoch letu, 4. septembra o 07:39:02 UTC, sa Sojuz pripojil k spojovaciemu uzlu modulu Poisk na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).

Sojuz TMA-18M sa od Medzinárodnej vesmírnej stanice odpojil 2. marca 2016 o 01:03:48 UTC s veliteľom Sergejom Volkovom, palubnými inžiniermi Michailom Kornijenkom a Scottom Kellym na palube. O 04:25:50,5 UTC, v ten istý deň, návratový modul Sojuzu úspešne pristál na padáku v kazašskej stepi, 157 kilometrov juhovýchodne od Džezkazganu.

Galéria

• 

  Nosná raketa Sojuz-FG na štartovacej rampe

• 

  Štart Sojuzu TMA-18M z Bajkonuru, 2. september 2015

• 

  Sojuz TMA-18M po odpojení od Medzinárodnej vesmírnej stanice, 2. marec 2016

• 

  Návratový modul Sojuzu klesá na padáku

• 

  Pohľad z vrtuľníku Mi-8 na miesto pristátia, 2. marec 2016

• 

  Pátracie a záchranné tímy po príchode k návratovému modulu krátko po pristátí

• 

  Posádka po vyzdvihnutí z kabíny

Referencie

1. ↑ ^{a b} BECKER, Joachim. Soyuz TMA-18M . spacefacts.de, . Dostupné online.
2. ↑ astronaut.ru, . Dostupné online.
3. ↑ astronaut.ru, . Dostupné online.
4. ↑ Mission of Soyuz TMA-18M . russianspaceweb.com, . Dostupné online.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz TMA-18M

Externé odkazy

• Informácie o lete Sojuzu TMA-18M

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sojuz TMA-18M na českej Wikipédii.