Ľuľkovité
ľuľkovec zlomocný (Atropa belladona)
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Rad (ordo) ľuľkotvaré (Solanales) Čeľaď (familia) ľuľkovité (Solanaceae)
Vedecký názov
Solanaceae Juss.
Rozšírenie vo svete
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Ľuľkovité (lat. Solanaceae) je čeľaď z radu ľuľkotvaré (Solanales) patriaceho medzi pravé dvojklíčnolistové rastliny^[1].

Typický je pre ňu obsah alkaloidov, ktorý spôsobuje jedovatosť takmer všetkých druhov.^{[chýba zdroj}

V minulosti sa táto čeľaď v závislosti od autora daného textu niekedy zaraďovala do niektorého z týchto radov:^[2][3][4][5]

• krtičníkotvaré/krtičníkokveté (Scrophulariales);
• pupencotvaré/pupencokveté (Convolulales);
• vojnovkotvaré/vojnovkokveté (Polemoniales);
• rúrkokveté/trúbkokveté^[6]/cievokvetné (Tubiflorae).

Do tejto čeľade patria byliny, kry a stromy s prevažne jednoduchými listami a kvetmi päťpočetnými, jednotlivými alebo zostavenými do rôznych okolíkatých súkvetí, so zrastenými korunnými lupienkami a najčastejším kvetným vzorcom ☿ * K(5) C(5) A5 G(2).^[7] Plodom je bobuľa alebo tobolka.^[8]

V slovenskej prírode sú najvýznamnejšími druhmi čeľade ľuľok čierny (Solanum nigrum), ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara), blen čierny (Hyoscyamus niger), durman obyčajný (Datura stramonium), ľuľkovec zlomocný (Atropa belladonna) a skopólia kranská (Scopolia carniolica). Inváznym druhom je kustovnica cudzia.^[9] Všetky tieto druhy sú viac alebo menej jedovaté, patria sem dokonca niektoré z najjedovatejších rastlín u nás (ľuľkovec).

Medzi ľuľkovité patrí mnoho hospodársky významných rastlín, predovšetkým pre potravinársky a farmaceutický priemysel. Alkaloidy ľuľkovitých (atropín, hyoscyamín, skopolamín...)^[10] sa používajú ako súčasť viacerých významných liečiv. V potravinárstve majú význam predovšetkým paprika ročná, rajčiak jedlý, ľuľok zemiakový, tabak virgínsky, machovka čerešňová a ľuľok baklažánový. Pre okrasu sa pestuje petúnka hybridná.^[9]

1. ↑ Pozri napr. Systém APG IV
2. ↑ SINGH, V.. Taxonomy of Angiosperms. s.l. : Rastogi Publications, 1981. 489 s. Dostupné online. ISBN 978-81-7133-849-8. S. 151.
3. ↑ VANČUROVÁ, R. et al. Poľnohospodárska botanika - Systematika rastlín. 1968. S. 321, 333, 340
4. ↑ Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský. Dačo o zemiakoch
5. ↑ NOVACKÝ, J. M. Slovenská botanická nomenklatúra. 1954. S. 115, 125
6. ↑ 1 S. 63
7. ↑ VANČUROVÁ, Růžena; KÜHN, Frant. Poľnohospodárska botanika : systematika rastlín. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1968. Kapitola Krtičníkokveté, s. 340.
8. ↑ KYZLÍK, Ladislav; MICHÁLEK, Jiří. Lesnícka botanika. 1.. vyd. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1966. Kapitola Solanaceae, s. 236.
9. ↑ ^{a b} MARTINOVSKÝ, Jan. Kľúč na určovanie rastlín. 4.. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. Kapitola Solanaceae, s. 490.
10. ↑ KRESÁNEK, Jiří; KREJČA, Jindřich. Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 3.. vyd. Martin : OSVETA, 1988. Kapitola Ľuľkovec zlomocný, s. 173.
11. ↑ Plants of the world online online. Royal Botanic Gardens, Kew, cit. 2021-03-11. Dostupné online. (po anglicky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľuľkovité
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ľuľkovité