Solvatácia je proces obaľovania rozpustených častíc látky molekulami rozpúšťadla.^[1][2][3] Špeciálnym prípadom, kedy je rozpúšťadlom voda, je hydratácia.^[3]

Počas rozpúšťania látky dochádza k rozkladu kryštálovej štruktúry a prechodu jednotlivých molekúl látky do rozpúšťadla. Samotný dej rozpúštania látky je endotermický (vyžaduje dodanie tepla), ale vďaka solvatácii dochádza k stabilizácii látky (často iónov) a zabráneniu opätovnej tvorby kryštálu.^[3]

Typy interakcií

Podľa povahy látky dochádza počas solvatácie k vzniku rôznych interakcií. Typicky vznikajú ión-dipólové interakcie, kedy sa rozpúšťadlo (zvyčajne voda) orientuje tak, aby vznikali výhodné elektrostatické interakcie. Takéto interakcie vznikajú pri katiónoch (napríklad alkalických kovov alebo kovov alkalických zemín) i aniónoch.^[3] Okrem toho môže dochádzať i k tvorbe dipól-dipólových interakcií (pre polárne nenabité látky). Molekuly rozpúšťadla môžu tvoriť s rozpúšťanou látkou i koordinačné väzby, ako je tomu typicky napríklad u iónov prechodých kovov. V tomto prípade molekuly vody vystupujú ako ligandy.^[3]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Solvatácia

Fyzikálny portál Chemický portál