Spôsobilosť na právne úkony^[1] alebo spôsobilosť právne konať (v rokoch 1950 – 1964 aj : svojprávnosť – podrobnosti pozri nižšie) je aktívna stránka právnej subjektivity. Rozumieme ňou teda spôsobilosť fyzických alebo právnických osôb vlastným právnym konaním a vo vlastnom mene nadobúdať, meniť alebo rušiť oprávnenia a brať na seba povinnosti, čiže zakladať, meniť alebo rušiť právne vzťahy.

Charakteristika

Spôsobilosť fyzických osôb právne konať môže determinovať vek, duševné zdravie, vzdelanie či profesia, štátne občianstvo. Spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu na Slovensku nadobúdajú fyzické osoby dovŕšením 18. roku alebo osoby staršie ako 16 rokov, ktoré majú povolenie súdu na uzavretie manželstva. Maloletí majú obmedzenú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

Plnoletej osobe možno vo výnimočných prípadoch obmedziť spôsobilosť právne konať, a to len súdnym rozhodnutím v dôsledku duševnej poruchy alebo nadmerného požívania alkoholických či iných omamných látok. Konajú za nich zákonní zástupcovia alebo súdom určení opatrovníci. Právne úkony osoby pozbavenej právne konať sú absolútne neplatné.

Právnické osoby majú aktívnu a pasívnu stránku právnej subjektivity časovo totožnú, teda spolu so spôsobilosťou mať práva a povinnosti nadobúdajú aj spôsobilosť na právne úkony. Ich právna spôsobilosť je obmedzená predmetom ich činnosti alebo určená zákonom.

So spôsobilosťou na právne úkony je spätá deliktuálna spôsobilosť, teda povinnosť subjektu právneho vzťahu niesť právnu zodpovednosť a s ňou spojené právne následky za prípadné zavinené protiprávne konanie.

Termín svojprávnosť

Do roku 1950 svojprávnosť (pokiaľ ide o tu preberaný kontext) v Česko-Slovensku znamenala spôsobilosť k právnym činom (nem. Handlungsfähigkeit), t.j. súhrnné označenie pre spôsobilosť na právne úkony a deliktuálnu spôsobilosť.^{[2][3][4][5][6]} Česko-slovenský občiansky zákonník z roku 1950 význam termínu svojprávnosť obmedzil na spôsobilosť na právne úkony a česko-slovenský Občiansky zákonník z roku 1964 (platný na Slovensku dodnes) termín svojprávnosť úplne prestal používať a hovorí už len o spôsobilosti na právne úkony.^[7][8][9]

V Česku bol novým Občianskym zákonníkom termín spôsobilosť na právne úkony (po česky způsobilost k právním úkonům) znova nahradený historickým termínom svojprávnosť (po česky svéprávnost), a to s účinnosťou od roku 2014.^[10]

V Rakúsku naopak historický termín svojprávnosť (po nemecky Eigenberechtigung) s účinnosťou od leta 2018 vyhodili z textu Všeobecného občianskeho zákonníka a nahradili ho tam termínmi spôsobilosť na rozhodovanie (po nemecky Entscheidungsfähigkeit), resp. v niektorých kontextoch termínom plnoletosť (po nemecky Volljährigkeit). V niektorých ďalších rakúskych právnych predpisoch a v právnej teórii sa však termín svojprávnosť naďalej používa, a to vo význame (úplná) spôsobilosť k právnym činom.^{[11][12][13][14]}

Referencie

Pozri aj

• Právna subjektivita
• Deliktuálna spôsobilosť
• Právne konanie
• Protiprávne konanie