A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Spekaný karbid je materiál na výrobu obrábacích nástrojov resp. rezných hrán obrábacích nástrojov.
Vyrábajú sa lisovaním a spekaním (sintrovaním, slinovaním) veľmi jemných kovových práškov (tzv. prášková metalurgia) - karbidov. Karbid je chemická zlúčenina uhlíka s kovom, ktorá sa vyznačuje vysokou tvrdosťou. Na technické účely sa najčastejšie používajú karbidy volfrámu (chemický vzorec W). Rezná hrana obrábacieho nástroja z karbidu sa vyznačuje vysokou tvrdosťou, odolnosťou voči opotrebeniu, oteruvzdornosťou a dobrou tepelnou odolnosťou. Je však zároveň krehká a má nižšiu mechanickú odolnosť (hlavne na ohyb). Preto sa obvykle používa iba na vyhotovenie reznej hrany nástroja, pričom jeho telo je vyrobené z ocele. Rezná hrana (inak brit, TK plátok) je k telu nástroja pripevnená mechanicky (skrutkou), alebo tvrdým spájkovaním (mosadzou).
História a výroba
Spekané karbidy boli pôvodne vyvinuté v Nemecku v roku 1932, pod označením widia (nem. Wie Diamant (ako diamant), vzhľadom na ich vysokú tvrdosť. Okrem vysokej tvrdosti sú spekané karbidy stále pri vysokých teplotách, majú vysokú pevnosť v tlaku a odolnosť proti oteru.
Nástroj (platnička) sa vyrobí lisovaním jemného prášku a jeho následným vypálením. Základným druhom spekaných karbidov je W-Co, ktorý vzniká spekaním (pri 1400°C) zmesi práškov karbidu wolfrámu W a kobaltu. Častice prášku W majú obvykle rozmery niekoľko mikrometrov. Samotný proces spekania spravidla prebieha vo vákuu pri takej teplote, kedy sa prášok kobaltu roztaví a navzájom spojí častice W. Kobaltová matrica v spekanom karbide zabezpečuje potrebnú pevnosť v ohybe a húževnatosť. Z tohoto hľadiska možno spekané karbidy zaradiť medzi kompozity.
Niektoré typy spekaných karbidov obsahujú spolu s karbidom volfrámu aj karbid titánu TiC, príp. karbid tantalu TaC a karbid chrómu typu Cr3C2. Jednotlivé typy spekaných karbidov sa odlišujú množstvom spojiva, množstvom jednotlivých typov karbidov, velkosťou karbidických častíc, a pod.
Spekané karbidy sa delia podľa použitých karbidov na skupiny:
- K - W + Co – obrábanie nekovových materiálov, liatiny, neželezných kovov a pod.
- P - W + Co + TiC – používa sa na obrábanie ocelí, zliatin, feritických ocelí, materiálov s dlhou trieskou
- M - W + Co + TiC + TaC + NbC – má univerzálne použitie, je vhodné aj pre tvárnu liatinu.
Povlakovanie
Väcšina vymeniteľných rezných doštičiek zo spekaných karbidov sa v súčasnosti používa s tvrdými povrchovými vrstvami - povlakmi. Povlakovaním nanášame na spekaný karbid materiál s vyššou pevnosťou a odolnosťou proti opotrebeniu. Povlaky na spekaných karbidoch bývajú obvykle viacvrstvové a obvykle ich tvoria tvrdé chemické zlúčeniny TiC, TiN a Al2O3.
Metódy povlakovania
- Metóda PVD - fyzikálne naparovanie. Pri teplotách okolo 500°C sa na spekaný karbid v atmosfére argónu (Ar) alebo dusíka nanáša vrstva titánu (Ti).
- Metóda CVD - chemické spracovanie - vylučovanie z plynnej fázy na povrch spekaného karbidu, teplota 500°C - 1500°C. Hrúbka vrstvy je od 6 - 10 um, naparuje sa TiCl4.
Použitie
Spekané karbidy sa najčastejšie používajú na výrobu vymeniteľných rezných doštičiek pre sústružnícke nože, frézy, vrtáky na najnamáhanejšie časti tvárniacich nástrojov a na výrobu rôznych súčiastok vystavených opotrebovaniu, trysky, preťahovacie nástroje. Obrábaním nástrojami zo spekaných karbidov sa získava povrch s nízkou drsnosťou, dá sa použiť aj na obrábanie tvrdokovov a na obrábanie kalených materiálov.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
