Stanca (tal. ottava rima) je forma básne, ktorá vznikla v 13. storočí v talianskej trubadúrskej poézii. Má jednu slohu s ôsmimi veršami, ktoré sa rýmujú podľa vzoru: ab-ab-ab-cc. Rytmicky je verš utvorený z päťstopého jambu a desiatich slabík.

Stanca talianska

Talianska literatúra rozoznáva stancu - ottavu rimu sicílsku a toskánsku.

• Toskánska ottava rima má rým ab-ab-ab-cc.
• Sicílska ottava rima má vzor rýmu nasledovný: ab-ab-ab-ab.

Oba druhy používajú desaťslabičný verš v päťstopovom jambe.

Stanca francúzska

Francúzska poézia inkorporovala taliansku stanzu do novovznikajúcej renesančnej poetiky. Stancu písali v tvare od štvorveršovej slohy až po štrnásťveršovú. Rým zostal striedavý. Pri štrnásťveršovej obvykle posledné dva verše mali zhodný rým. Výnimkou je nóna s deviatimi veršami. Prvý, kto použil stancu je Jean de Lingendes v poéme "Premeny pastierky Iris" uverejnenej v antológii roku 1605.

Zoznam poddruhov žánru stanca

• 2 lines = Couplet
• 3 lines = Tercet
• 4 lines = Quatrain
• 5 lines = Cinquain
• 6 lines = Sestet
• 7 lines = Septet
• 8 lines = Octave

Iné pomenovania druhov stance

• Terčeto, Tercet
• Baladická stanca, Ballad stanza
• Sestína, Sestet
• Burnsova stanca alebo škótska stanca, Burns stanza or Scottish stanza
• Ottava rima
• Sicílska oktáva, Sicilian octave
• Spenseriánska stanca, Spenserian stanza
• Balašova stanca, Balassi stanza
• Oneginova stanca, Onegin stanza
• Terza rima

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Stanza na anglickej Wikipédii a Stance na francúzskej Wikipédii.

Externé zdroje

• Encyclopaedia Britannica - heslo stanza

Literárny portál