Stanový chrbát
Становой хребет
pohorie
Lokalizácia pohoria na mape severovýchodnej Ázie
Štát	Rusko
Súradnice	56°20′S 126°0′V / 56,333°S 126,000°V / 56.333; 126.000
Najvyšší bod	bezmenná kóta
- výška	2 412 m n. m.
Dĺžka	725 km
Poloha pohoria v Rusku
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Stanový chrbát (rus. Становой хребет – Stanovoj chrebet) je pohorie v južnej časti ruského Ďalekého východu. Je tvorené niekoľkými hrebeňmi a má dĺžku 700 km. Na západe prechádza v Stanovoje nagorie, od ktorého ho oddeľuje rieka Oľokma; na východe sa tiahne takmer k Ochotskému moru. Vytvára rozvodie medzi Severným ľadovým a Tichým oceánom.

Hrebeň pohoria vymedzoval medzi rokmi 1689 a 1859 hranicu medzi Ruskom a Čínou. Hrebeň vytvára výrazný klimatický predel medzi juhom a severom.

Ako najvyšší bod je často nesprávne uvádzaný Skalistyj Golec, pričom vrcholov s týmto názvom je viac a najznámejší z nich leží v Stanovoje nagorie. Dôvodom je skutočnosť, že Stanový chrbát nebol dlho jednoznačne definovaný a niekedy sa k nemu počítal aj Jabloňový chrbát (rus. Яблоновый хребет). Aj dôveryhodné zdroje sa v informácii o najvyššom bode líšia, podľa mapy^[1] to je bezmenná kóta 2 412 m v hrebeni Tokinskij stanovik v mieste 55°56′23″S 130°29′48″V / 55,9397222°S 130,4966667°V / 55.9397222; 130.4966667.

Pohorie je charakteristické svojimi skalnatými plochými chrbtami oddelenými pozdĺžnymi údoliami. Vrcholové partie sú prevažne vo výške do 2 000 m. Sú tu početné ľadovce, z ktorých je napájaná Lena.

Pohorie je tvorené predovšetkým bridlicami, rulami a žulovými intrúziami. Sú tu náleziská zlata, ľahkých kovov, železnej rudy a sľudy.

Na úbočiach sa rozprestiera tajga. Hranica lesa je v nadmorskej výške 1 200 m a nad ňou rastú borovice trpasličie alebo tu je alpínska tundra.

1. ↑ Маршруты (Maršruty) . Маршруты.Ру, 2012, . Zobrazenie topografické, mer. 10 km. Dostupné online. (po rusky)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Stanové pohoří na českej Wikipédii.

• Топографические карты . Moskva: Генеральный штаб, 1973, rev. 2004-08-24, . Výsek N-52-Б. Николаевский (исток р. Зея). Dostupné online. (po rusky)