A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Stará Ľubovňa | |
| mesto | |
Ľubovniansky hrad od skanzenu
| |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Stará Ľubovňa |
| Región | Spiš |
| Vodné toky | Poprad, Jakubianka |
| Nadmorská výška | 545 m n. m. |
| Súradnice | 49°18′06″S 20°41′19″V / 49,301667°S 20,688611°V |
| Najvyšší bod | Široký vrch |
| - výška | 885 m n. m. |
| Rozloha | 30,79 km² (3 079 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 15 599 (31. 12. 2024) [2] |
| Hustota | 506,63 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1292 |
| Primátor | Ľuboš Tomko[3] (nezávislý) |
| PSČ | 064 01 |
| ŠÚJ | 526665 |
| EČV (do r. 2022) | SL |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Obchodná 1 064 01 Stará Ľubovňa |
| E-mailová adresa | mesto@staralubovna.sk |
| Telefón | 052 / 43 15 111 |
| Fax | 052 / 432 30 33 |
|
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
| Wikimedia Commons: Stará Ľubovňa | |
| Webová stránka: staralubovna.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Stará Ľubovňa je mesto ležiace v severovýchodnej časti Slovenska, v Prešovskom kraji, v blízkosti hraníc s Poľskom. Mesto sa skladá z dvoch hlavných častí - Stará Ľubovňa a Podsadok (Podsadek). Rozprestiera sa v západnej časti Ľubovnianskej kotliny, pod juhozápadnými výbežkami Ľubovnianskej vrchoviny, na sútoku riek Poprad a Jakubianka. Mestom prechádza cesta I/68 (Prešov – Nowy Sącz) a I/77 (Poprad – Bardejov), ako aj železničná trať Poprad – Plaveč.
Najbližšou obcou je susedná Nová Ľubovňa, ktorá leží v tesnej blízkosti mesta, najbližším mestom je Podolínec (15 km). Poprad je vzdialený 49 km juhozápadne, Prešov 62 km juhovýchodne a Nowy Sącz v Poľsku 50 km severne.

Názov
Vývin názvu obce
- 1292 - Libenow
- 1299 - Lublow
- 1408 - Olyblyo, Lyblio, Oliblio, Oliblyo
- 1786 - Lublyó, Iblau
- 1808 - Lubló, Lublovia, Lublau, Lubowná
- 1863 - Lubló
- 1873 - Ólubló
- 1920 - Stará Ľubovňa, maď. Ólubló, nem. Altlublau[4]
Obyvateľstvo
| Rok | 1970 | 1980 | 1991 | 2001 | 2011 | 2021 |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Počet obyvateľov | 4406 | 8866 | 13955 | 16227 | 16341 | 15938 |
| Etnicita | Slováci | Rómovia | Rusíni | Ukrajinci | Česi | Poliaci | Maďari |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Percento | 89,15% | 5,97% | 1,48% | 1,01% | 0,64% | 0,14% | 0,13% |
| Vyznanie | Rímskokatolíci | Gréckokatolíci | Bez vyznania | Pravoslávni | Evanjelici | Iní |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Percento | 67,65% | 22,20% | 5,01% | 1,61% | 0,81% | 2% |
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Jadro bývalého slobodného kráľovského mesta Stará Ľubovňa tvorí obdĺžnikové námestie s historickou meštianskou architektúrou a centrálne umiestneným farským kostolom sv. Mikuláša a priľahlé ulice severovýchodne od námestia. Zachovaný celok bol v roku 1991 pre svoje pamiatkové hodnoty vyhlásený za pamiatkovú zónu.[6]

Ľubovniansky hrad
- Komplex stredovekého hradu v čiastočne torzálnom stave, vznikajúceho od druhej polovice 13. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1311. Prvými šľachtickými vlastníkmi hradu boli v prvej polovici 14. storočia Drugetovci. K najstarším častiam hradu patrí kruhová veža a priľahlý gotický palác. Od roku 1412 patrí hrad Ľubovňa do poľského zálohu. V roku 1553 hrad vyhorel a v nasledujúcich rokoch bol renesančne upravený. Od roku 1591 tu pôsobili Lubomirskí, ako starostovia poľského zálohu Spiša. V rokoch 1620-1647 prešiel barokovou prestavbou, vznikol tak barokový západne orientovaný palác a samostatne stojaca kaplnka. V roku 1664 vznikla hradná brána na treťom nádvorí. V rokoch 1746-1760 prešiel rozsiahlou obnovou. V roku 1772 bol zrušený poľský záloh a hrad sa vrátil do uhorských rúk. V tomto období slúžil ako kasáreň. Od roku 1825 boli vlastníkmi hradu Raiszovci. Poslednými súkromnými vlastníkmi hradu boli poľskí šľachtici Zamoyskí, ktorí hrad vlastnili od roku 1883. Už Zamoyskí v hrade zriadili malé múzeum. Po vojne v roku 1945 prešiel hrad do majetku štátu. Prvou komplexnou obnovou prešiel v rokoch 1956-1966. Po jej ukončení tu bolo zriadené do dnes fungujúce múzeum. V 70. rokoch bola realizovaná rozsiahla obnova dolného hradu.[7]
-
Letecký pohľad na hradZdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


