Stará žena drieme, Nicolaes Maes (1656).

Staroba je etapa vývinu organizmu. Väčšinou sa chápe v súvislosti s človekom s jeho dlhým vekom. Vo filozofii a náboženstve je často tematizovaná ako zlo.

Začína podľa osobných dispozícií a životosprávy. Prejavuje sa ochabovaním jednotlivých funkčných sústav. Sprevádzajú ho zmeny v obehovej sústave. Prebieha optimálne ako "aktívna staroba"

So starobou sú spojené aj viaceré ochorenia a príznaky. Objavujú sa psychické (senilita, demencia) a fyzické problémy.

Názory na starnutie

• Aristoteles: Starnutie je spôsobované stratou vrodeného ľudského tepla.^[1]

• Claudius Galénos: Starnutie sa značne líši podľa rôznych osôb. Starnúci človek by ma vyhľadávať telesné cvičenia, striedmo jesť, dostatočne spať a starať sa o pravidelnú stolicu. Starnutie je proces, ktorý prebieha po celý život.^[1]

• Platon: Starnutie je vo svojej kvalite ovplyvňované spôsobom života v strednom veku. Ľudia, ktorí sa dokážu dobre adaptovať a sú dobrej mysle, sa aj lepšie vysporiadajú so starnutím a starobou.^[1]

Referencie

Pozri aj

• Gerontológia

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Staroba
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Starí ľudia

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.