Svinica (vrch)

	Svinica
	vrch
Štáty	Slovensko, Poľsko
Regióny	Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo
Okres	Poprad
Pohorie	Vysoké Tatry
Povodie	Váh, Dunajec
Nadmorská výška	2 301 m n. m. ;
Súradnice	49°13′10″S 20°00′32″V / 49,219444°S 20,008889°V
Prvovýstup	Maciej Sieczka
- dátum	1867
	Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Svinica
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°13′10″S 20°00′32″V / 49,219444°S 20,008889°V

Svinica (poľ. Świnica) je vrch vo Vysokých Tatrách na hranici Slovenska a Poľska. Má dva vrcholy – severozápadný (2 291,0 m n. m.) a juhovýchodný (2 301,0 m n. m.).^[1]

Poloha

Monumentálny a veľmi nápadný vrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nachádzajúci sa medzi vrcholmi Beskyd a Valentková. K východu - smerom do Poľska - vybieha z masívu mohutná rázsocha s vrcholmi ako je Kozi Wierch, Granaty, Wielka Buczynowa Turnia a ďalšie. Na tomto hrebeni je snáď najnáročnejšia turistická trasa v celých Vysokých Tatrách - známa Orla Perć. Svinica je výrazný vrchol so suťovými svahmi, ktorej tvar najlepšie vynikne pri pohľade z hornej časti Tomanovskej doliny v Západných Tatrách.

Názov

Je podľa goralského podania odvodený od jeho podoby so svinskou hlavou.^[1]

Výstupy

Výstup na Svinicu nie je ľahký. V ranných turistických dobách pokusy o jeho zdolanie končievali na nižšom vrchole. Neúnavne sa pokúšal o výstup na vyšší vrchol ľvovský kňaz a prírodovedec Eugen Janota. Na najvyšší vrchol vystúpil 22. júla 1867. Spoločnosť mu robili Bronisław Gustawiecz, Stanisław Librowski, horský vodca Maciej Sieczka a neznámy nosič. Reálne však ako prvý na vrchol vystúpil horský vodca Maciej Sieczka. Stalo sa tak počas oddychu jeho klientov. Po výstupe Maciej Sieczka sa vrátil k spoločníkom a vyviedol ich na vrchol Svinice. Zo Svinice je veľmi dobrý výhľad na okolité štíty. Tovarišstvo tatranské vybudovalo v roku 1885 na vrchol turistický chodník, ktorý vedie cez Svinické sedlo. Kritické úseky boli zabezpečené umelými pomôckami. V roku 1889 bol na Svinicu postavený chodník z opačnej strany, zo sedla Zawrat (2 158,6 m n. m.). Pod sedlom stála v rokoch 1890 – 1924 turistická útulňa.^[2]

Turistika

Najlepším východiskom na túru je poľské Zakopané. Świnica je dostupná z Kasprovho vrchu, cez Ľaliové sedlo, Svinické sedlo alebo cez Zawrat z Doliny Pięciu Stawów Polskich alebo z Doliny Gąsienicowej.

z Červených vrchov a Kasprovho vrchu cez Ľaliové a Svinické sedlo.

Referencie

↑ ^a ^b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
↑ BOHUŠ ML., Ivan. Na štíty a sedlá. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-08-4. S. 94 jazyk =.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svinica (vrch)

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Bohuš-1] BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

[2] BOHUŠ ML., Ivan. Na štíty a sedlá. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-08-4. S. 94 jazyk =.

[1]

[2]