Synchrónia (z gr. syn = spolu, naraz, chronos = čas) je stav časovej koexistencie javov; súčasnosť; opak diachrónie.

Jazyková synchrónia

Jazyková synchrónia je stav časovej koexistencie prvkov a vzťahov jazykovej sústavy. Pod synchrónnym stavom jazyka rozumieme nielen stav jazyka v dnešnej súčasnosti, ale aj synchrónny stav jazyka v niektorom z jeho minulých vývinových období, napr. synchrónny stav slovenčiny v 10. storočí, synchrónny stav slovenčiny v 13. storočí a pod. Potrebu synchrónneho systémového skúmania jazyka v súčasnosti alebo niektorej z jeho minulých synchrónnych etáp začala zdôrazňovať najmä teória jazykovedy 20. storočia predovšetkým jej zakladateľa Ferdinanda de Saussura (1857-1913), ktorý svojím učením položil základy štruktúrno-systémového skúmania jazyka. Jeho idey o systémovom a funkčnom chápaní jazyka rozvinula Pražská lingvistická škola založená v roku 1926.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.