Teórie „emergent leader“ (doslova "teórie vynárajúceho sa vedúceho") je skupina teórií vedenia.

Zoberajú sa vedúcimi („lídrami“), ktorí sa nimi nestali z príkazu, ale skupina (spoločnosť) si ich sama vybrala podľa vlastného uváženia. Sú to osoby s vlastnosťami a schopnosťami v danom čase potrebnými na splnenie potrieb svojej skupiny (spoločnosti). Môže vzniknúť paralelne k alebo v prípade neexistencie formálneho vedúceho skupiny. Teórie emergent leader zdôrazňujú dôležitosť podriadených a tvrdia, že vedenie závisí od interakcie medzi cieľmi podriadených a vedúceho. Prirodzene najbežnejšie sa takíto vedúci vyskytujú v politike, pretože tam lídri musia vyhovieť očakávaniam podriadených (voličov). Dobrým príkladom sú populistickí politici, napríklad Adolf Hitler.

Sem patrí aj štýl vedenia, ktorý nazval v roku 1977 Greenleaf slúžiaci vedúci/vodca (servant leader). Takýto vedúci sa snaží produktivitu podriadených dosiahnuť tak, že im dáva, čo potrebujú. Napriek tomu, že je vedúcim, v skutočnosti vlastne slúži svojim podriadeným a nie podriadení jemu. Cíti zodpovednosť za podriadených. Podľa Greenleafa skutočný vedúci je ten, koho primárnou motiváciou je hlboká túžba pomáhať druhým. Vyskytuje sa najmä vo verejnom sektore a vo viacerých kresťanských organizáciách, v súkromnom sektore je jeho uplatnenie obmedzené potrebami akcionárov, zákazníkov a konkurenciou na trhu

• Gill, R.: Theory and Practice of Leadership, 2006
• http://changingminds.org/disciplines/leadership/styles/servant_leadership.htm