A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ďalekohľad | |
![]() | |
Latinský názov | Telescopium |
---|---|
Skratka | Tel |
Genitív | Telescopii |
Symbolické vyjadrenie | Ďalekohľad |
Rektascenzia | 19h |
Deklinácia | −52° |
Plocha | 251 štvorcových stupňov Poradie: 57 |
Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
Najjasnejšia hviezda | α Tel (Zdanl. magnitúda 3,51) |
Susedné súhvezdia | |
Viditeľné na zemepisnej šírke +30° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca August | |
Ďalekohľad (Telescopium) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedol ho francúzsky astronóm Nicolas-Louis de Lacaille, ktorý pomenoval veľa súhvezdí zavedených po 16. – 17. storočí. Pôvodne predstavovalo veľký ďalekohľad spolu s pasážnikom. Z územia Slovenska je nepozorovateľné.
Hviezdy a objekty
Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
---|---|---|
α Tel | α Tel | 3,49m |
ζ Tel | ζ Tel | 4,1m |
Najjasnejšia hviezda alfa Telescopii je modrobiely podobor s povrchovou teplotou 18 400 K. Hľadíme na neho zo vzdialenosti asi 250 ly. Neďaleko alfa Tel, takmer presne východne, sa nachádza optická dvojhviezda piatej magnitúdy delta 1/delta 2 Telescopii. Dunlop 227 je dvojhviezda na južnom okraji súhvezdia. RR Telescopii, nepravidelná premenná hviezda, má extrémne rozpätie magnitúd: od 6,5 do 16,5.
Hoci súhvezdie je blízko Mliečnej cesty a jej najredšie časti dokonca prechádzajú jeho západnou časťou, na pozorovanie toho v ňom veľa nie je. Najlepším pozorovateľským objektom je guľová hviezdokopa NGC 6584 s magnitúdou 9,2. Ďalekohľad obsahuje množstvo slabých galaxií, z ktorých je najlepšie pozorovateľná eliptická galaxia NGC 6868. Na temnej oblohe mimo miest je možné 20-centimetrovým ďalekohľadom pozorovať asi 30 ďalších galaxií, ale všetky sú slabé.
Poloha
Obrazec súhvezdia sa zvykne zakresľovať ako malý, skoro pravohulý trojuholníček tvorený hviezdami alfa, zéta a epsilon Telescopii. Stretneme sa aj s verziou, v ktorej sú okrem spomenutého trojuholníčka spojnice zakreslené aj od zéty k lambde, ďalej ku ksí, iote, a vracajú sa k alfe. Tak či onak je však súhvezdie veľmi ťažko identifikovateľné. Základný trojuholníček sa dá nájsť pomocou chvosta Škorpióna – ukazujú naň hviezdy lambda, kappa a iota Scorpii. Celé súhvezdie je viditeľné od 33° severnej zemepisnej šírky, kde večer kulminuje v júli až v auguste.
Zdroj
- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Ďalekohľad, s. 497 – 498.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk