Príbeh popisuje históriu bezmennej ulice mesta v Novom Anglicku (z korešpondencie HPL sa pravdepodobne jednalo o Boston), od jej úplných začiatkov až do obdobia tesne po 1. svetovej vojne. Dáva jej dušu, vznešenosť a pocit hrdosti; autor k nej pristupuje ako k živej bytosti.

Poviedka sleduje jej premenu od vyšliapanej cestičky k prameňom, cez jednoduchú ulicu lemovanú zrubmi a neskôr jednoduchými no peknými domami z dreva a tehál, v ktorých bývali vznešení a vzdelaní ľudia. Ulica lemovaná stromami sa postupne mení, prichádza priemyselná revolúcia a s ňou i postupný úpadok: pôvodné domy chátrajú a sú spolu so záhradami nahradené ohavnými budovami, stromy vymierajú, ulica je špinavá a pohybujú sa po nej ľudia s tmavšou farbou kože, hovoriaci neznámou rečou.
Po prvej svetovej vojne a Októbrovej revolúcii sa Ulica stala domovom skupiny ruských emigrantov; medzi nimi sa „hŕstka vierolomných a zlých mužov spikla, aby Západnej zemi zasadili smrteľnú ranu a po jej zrútení sa chopili moci rovnako, ako to urobili úkladní vrahovia v onej nešťastnej, mrazivej zemi, odkiaľ väčšina z nich kedysi prišla.“ Títo vodcovia tlupy teroristov sa chystali na Deň nezávislosti vyvolať krvavú revoltu, ktorej cieľom bolo „zahubiť Ameriku a jej ušľachtilé staré tradície.“

Keď nadišiel čas revolty a sprisahanci sa zhromaždili v domoch Ulice, došlo náhle k niečomu nečakanému; pravdepodobne oslabené zubom času náhle všetky domy v nej spadli a vzbúrencov pochovali. Z trosiek sa nepodarilo dostať nikoho živého. Niektorí prizerajúci však spomínali na podivný úkaz, kedy sa pred východom slnka nad troskami na krátku chvíľu objavil prízrak Ulice v časoch jej najväčšej slávy...