A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Služobník Boží Tomáš z Celana, O.F.M. | |
![]() | |
Štát pôsobenia | ![]() ![]() |
---|---|
Biografické údaje | |
Narodenie | okolo 1190 Celano v provincii Abruzzo |
Úmrtie | 4. október 1260 Val de' Varri, Abruzzo |
Svätenia | |
Cirkev | Rímskokatolícka cirkev |
Atribúty | františkánsky hábit, knihy, kríž |
Odkazy | |
![]() | |
Tomáš z Celana[1][2] (iné mená: Tomáš Celanský[3], lat. Thomas Caelanensis[4], Thomas de Celano[1][2], tal. Tomaso da Celano[1][2][4]; * okolo 1190[4], Celano, Taliansko – † podľa tradície 4. október 1260, Val de' Varri, Abruzzo[5]) bol taliansky františkánsky mních, básnik. Žiak svätého Františka z Assisi, autor troch legiend o Františkovi a možno aj legendy o svätej Kláre. Býva považovaný za autora významného kresťanského hymnu Dies irae.[4][6]
V Celane a Tagliacozzo existuje jeho miestny kult. Jeho spomienka pripadá na 2. augusta.[7]
Život
O Tomášovej mladosti a pôvode sa veľa nevie. Pochádzal zrejme z bohatšieho prostredia, hypotetická príslušnosť ku grófom z Celana však dostatočne potvrdená nebola. Z jazykovej vyspelosti jeho diel je zrejmé, že získal dobré vzdelanie. Okolo roku 1215 sa stal žiakom Františka z Assisi a vstúpil do rádu františkánov. V roku 1222 sa zúčastnil misie v Nemecku[7], kam chcel rád rozšíriť svoje pôsobenie. Po odchode provinciála Cesaria da Spira z Nemecka späť do Talianska bol v roku 1223 bol ustanovený správcom (custos unicus) františkánskej provincie Porýnie-Falcko, ktorá zahrňovala Kolín nad Rýnom, Mainz, Worms a Speyer.[5]
Svoj literárny talent prejavil naplno po tom, v roku 1226 zomrel František z Assisi. Pápežom Gregorom IX. bol poverený spísaním Františkovej hagiografie. Nevedno, kedy sa skončilo Tomášovo pôsobenie v Nemecku. S istotou sa však zúčastnil Františkovho svätorečenia. Záver svojho života strávil v Taliansku. Svojou hagiografickou činnosťou výrazne prispel k rozšíreniu Františkovho kultu.[5][7]
Zomrel okolo roku 1260. Pôvodne bol pochovaný v kostole San Giovanni Val de' Varri, no dnes sú jeho ostatky uložené v kostole Svätého Františka v Tagliacozzo, kam boli prenesené v roku 1516.[5][7]
Proces blahorečenia
Proces blahorečenia bol iniciovaný Kláštorom v Tagliacozzo. Kongregácia pre kauzy svätých proces prijala a 27. novembra 1991[8] povolila otvorenie tzv. rímskej fázy. Tomášovi z Celana preto patrí titul Služobník Boží. Je tiež uctievaný ako blahoslavený vox populi.
Diela
- Legenda ad usum chori[7] (asi 1230)
- S. Francisci Assisensis vita et miracula
- Legenda S. Clarae Virginis (1255)
- Dies Irae (?)
- ďalšie (?; piesne Fregit victor virtualis, Sanctitatis nova signa)[5][6]
Referencie
- ↑ a b c MINÁRIK, Jozef. Stredoveká literatúra:svetová, česká, slovenská. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. S. 57, 65, 157.
- ↑ a b c MINÁRIK, Jozef; KASÁČ, Zdenko. Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1985. S. 35.
- ↑ SZABOLCSI, Bence. Dejiny hudby: od praveku po koniec 19. storočia. Bratislava : Štátne hudobné vydavateľstvo, 1962. S. 69.
- ↑ a b c d VIDMANOVÁ, Anežka. THOMAS CAELANENSIS. In: KUŤÁKOVÁ, Eva; VIDMANOVÁ, Anežka, a kol. Slovník latinských spisovatelů. 2. přeprac. a dopl. vyd. Praha : Leda, 2004. 671 s. ISBN 80-7335-042-4. S. 573 – 574.
- ↑ a b c d e CARTA, di Francesco. TOMMASO da Celano. In: Dizionario Biografico degli Italiani. Vol. 96: Toja-Trivelli. Roma : Istituto della Enciclopedia italiana, 2019. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ a b Tomáš 7) T. z Celana. In: Ottův slovník naučný: Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí. Díl Dvacátýpátý. T – Tzschirner. Praha : J. Otto, 1906. S. 525. (po česky)
- ↑ a b c d e f Tommaso da Celano In: Enciclopedia on line . www.treccani.it, . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ Saints from Thirteenth Century . New Saints Web, . Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk