Transhumanizmus je futurologický a filozofický koncept, ktorý sa zaoberá možnosťami transformácie človeka prostredníctvom využitia moderných technológií.

Je to cesta myslenia o budúcnosti, ktorá je založená na premise, že ľudia vo svojej súčasnej podobe nereprezentujú koniec vývoja, ale iba jeho ranú fázu.

Vyspelé a širokodostupné technológie môžu napomôcť eliminovať starnutie a umožniť rozšírenie intelektuálnych, fyzických a psychologických schopností ľudí. Transhumanizmus tiež zahŕňa štúdium prísľubov, potenciálov a ohrození technológií, ktoré umožňujú ľuďom prekonať základné ľudské limity ako aj etické spôsoby rozvoja a využitia týchto technológii.

Koncept transhumanizmu sa sformoval v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Vidíme časovú synchronicitu so začiatkom prechodu od industriálnej k informačnej spoločnosti.

Pôvod pojmu transhumanizmus

Prvý použil pojem transhumanizmus britský biológ Julian Huxley vo svojej knihe eseji New Bottles for New Wine – Nové fľaše pre nové víno, ktorú publikoval v roku 1957. Hovoril tu o prechode k novému druhu existencie človeka, ktorý sa bude od súčasného človeka líšiť tak, ako sa súčasný človek líši od Pekinského človeka. Človek ostáva človekom, zároveň však transcenduje sám seba realizovaním nových myšlienok, nových možností svojej prirodzenosti a pre svoju prirodzenosť.

Predstavitelia transhumanizmu

Za zakladateľa transhumanizmu je považovaný americko-iránsky filozof a futurológ FM-2030 pôvodným menom Fereidoun M. Esfandiary. K rozvoju myšlienok transhumanizmu prispeli svojimi knihami Robert C. W. Ettinger, Max More, Nick Bostrom, Ray Kurzweil, David Pearce, James Hughes, Timothy Leary, Eric Drexler, Jerome C. Glenn, Hans Moravec, Vernor Vinge, Ramez Naam, James Halperin a ďalší.

Popularizácia transhumanizmu

Populárny výklad transhumanizmu podal vo svojej knihe Great Mambo Chicken and the Transhuman Condition. Science Slightly over the Edge americký publicista Ed Regis. Táto kniha bola prvýkrát vydaná v roku 1990 a stala sa populárnym sprievodcom po histórii a myšlienkach transhumanizmu.

Odvetvia transhumanizmu

Myšlienky transhumanizmu sa pomerne rýchlo začali presadzovať v praxi. Tieto myšlienky sa začali transformovať do nových odvetví vedy, výskumu a výroby. Medzi hlavné odvetvia transhumanizmu v súčasnej dobe patria:

Biotechnológie

Biotechnológie – ide o pomerne výrazne rozšírenú oblasť vedy a výskumu, keď sú aplikované technológie a metódy založené na biologických vedách. Ide zároveň o rýchlo sa rozvíjajúce odvetvie ekonomiky.

Genetické inžinierstvo

Genetické inžinierstvo – ide o využívanie genetických postupov napr. pri liečbe alebo pri produkcii potravín.

Klonovanie

Klonovanie – ide o používanie klonovacích technológií pre vytvorenie identických jedincov. Má slúžiť najmä pre potreby medicíny a regeneráciu organizmu.

Nanotechnológia

Nanotechnológia – ide o technológiu veľmi malých rozmerov, ktorá umožňuje manipulovanie s hmotou na úrovni jednotlivých atómov a molekúl. Koncept nanotechnológie vymyslelm Eric Drexler a popísal ho vo svojej knihe The Engines of Creation. Pre manipuláciu s atómami a molekulami sa využívajú tzv. nanoboty, čo sú akési miniatúrne roboty.

Superinteligencia

Superinteligencia – ide o inteligenciu, ktorá presahuje ľudskú inteligenciu

Virtuálna realita

Virtuálna realita – ide o vytvorenie nových, umelých, dočasných priestorov simulujúcich skutočnú realitu alebo túto realitu doplňujúcich.

Kryonika

Kryonika – ide o technológiu zmrazovania ľudského tela na veľmi nízku teplotu, tak aby bolo možné telo v budúcnosti oživiť a opraviť poškodenia a vyliečiť choroby. Priekopníkom kryoniky je americká nadácia Alcor Life Extension Foundation so sídlom v Scottsdale v Arizone, USA.

Uploading

Uploading – ide o prenos ľudskej inteligencie do počítača. Používa sa tiež pojem downloading.

Singularita

Singularita – ide o vznik vedomej umelej inteligencie. Termín singularita zaviedol spisovateľ sci-fi Vernor Vinge v roku 1993. Perspektívam singularity sa dnes intenzívne venuje Ray Kurzweil.

Osídľovanie vesmíru

Osídľovanie vesmíru – ide o expanziu človeka do vesmíru. Táto by mala podľa Roberta Zubrina prebiehať na podobných princípoch ako osídľovanie Ameriky. Expanzii človeka do vesmíru sa venujú alebo venovali Gerard Kitchen O’Neill, Timothy Leary, Herman Kahn, Jerome C. Glenn alebo najnovšie Robert Zubrin.

Smery transhumanizmu

Extropianizmus

Max More, Natasha Vita-More

Demokratický transhumanizmus

James Hughes

Hedonistický imperatív

David Pearce

Singularitianizmus

Vernor Vinge, Ray Kurzweil

Teoretický transhumanizmus

Nick Bostrom

Riziká transhumanizmu

·Biologická vojna

·Nanovojna

·Jadrová vojna

·Umelá inteligencia

·Nanotechnologické znečistenie

Bibliografia

Knihy

• Glenn, Jerome Clayton: Future Mind: Artificial Intelligence. Merging the Mystical and the Technological in the 21st Century, Acropolis Books, Ltd., Washington, D.C. 1989, ISBN 0-87491-920-7
• Hughes, James: Citizen Cyborg. Why Democratic Societies Must Respond to the Redesigned Human of the Future. Westview Press, Cambridge, Massachusetts 2004, ISBN 0-8133-4198-1
• Naam, Ramez: More Than Human. Embracing the Promise of Bilogical Enhancement. Broadway Books, New York, NY 2005, ISBN 0-7679-1843-6
• Regis, Ed: Great Mambo Chicken and the Transhuman Condition. Science Slightly over the Edge. Addison-Wesley Publishing Company, Inc., Reading Massechusetts 1991, ISBN 0-201-56751-2

Knihy v českom jazyku

• Freyermuth, Gundolf S.: Cyberland. Pruvodce high-tech undergroundem. Jota, Brno 1997
• Rees, Martin: Naše poslední hodina. Přežije lidstvo svuj úspěch ? Nakladatelství Dokořán, s.r.o., Praha, Nakladatelství Argo, Praha 2005

Odkazy

• http://www.transhumanismus.cz
• Bostrom, Nick: The Transhumanist FAQ. A General Introduction. Version 2.1 2003.
• http://www.transhumanism.org/resources/faq.html