O iných významoch výrazu Grafit pozri Grafit (rozlišovacia stránka).

Grafit
C
Klasifikácia
Strunzova klasifikácia	I/B.02a (8.vyd.) 1.CB.05a (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia	1.CB.05a (10.vyd.)
Danaova klasifikácia	1.3.6.2 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	Hexagonálna sústava
Zoznam minerálov Grafit na mindat.org Grafit na Commons
Portál vied o Zemi  Chemický portál

Grafit (v staršom názvosloví tuha) je minerál kryštalizujúci v hexagonálnej sústave, chemicky modifikácia uhlíka – C.

Tento minerál vytvára kryštály v tvare plochých tabuľkovitých doštičiek. Máva aj celistvý, šupinkovitý, zrnitý aj zemitý habitus. Býva tmavosivý až čierny a má tmavosivý až čierny vryp. Je nepriehľadný a vyznačuje sa matným kovovým leskom.

Podľa stupňa kryštalinity sa rozoznáva makrokryštalický (veľkosť kryštálov 0,1 – 25 mm), ktorý vzniká v amfibolitovej fácii, mikrokryštalický (0,001 – 0,1 mm) a kryptokryštalický (pod 0,001 mm)^[1], ktorý vzniká vo fácii zelených bridlíc.

Uhlík v grafite môže mať organický (grafitizáciou hornín bohatých na uhľovodíky, má vyšší obsah ¹²C) i anorganický pôvod (degazácia a parciálne tavenie hornín, má vyšší obsah ¹³C). Vytvára sa v premenených horninách, najmä v bridliciach, svoroch a mramoroch. Vzniká i v hydrotermálnych žilách spolu s kremeňom, biotitom, ortoklasom, turmalínom, apatitom, pyritom a titanitom.^[2]

Grafit je na dotyk mastný, otiera sa o papier a zanecháva na ňom sivú stopu. Táto vlastnosť nemusí byť zrejmá vo všetkých kryštalografických smeroch, preto niektoré grafitické bridlice nezanechávajú tmavú stopu.

Známy je z pestrej série z Českého západného moldanubika, kde sa často striedajú polohy grafitu s erlánmi, mramorom, amfibolitmi, kvarcitmi, magmatitmi a pararulami. Nachádza sa i v moravsko-sliezskej oblasti (napr. Velké Tresné). Známy je tiež na lokalitách Český Krumlov a Koloděje nad Lužnicí.

V Západných Karpatoch sa nachádza iba grafit mineralogického významu. Známe sú výskyty v metamorfitoch Malých Karpát, kde je grafit masívny až šupinkovitý. Zriedkavo v mramoroch pri Tuhári (Veľký Krtíš).

Významnými vlastnosťami grafitu je jeho žiaruvzdornosť, tepelná a elektrická vodivosť, odolnosť voči kyselinám a nízky koeficient trenia. Využíva sa preto na výrobu nehorľavých a izolačných materiálov. Veľkosť kryštálov (kryštalinita) má vplyv na bilančný obsah uhlíka v ložiskách a tiež aj na cenu koncentrátu^[1]. Najvyššiu cenu má makrokryštalický grafit, ktorý má však zároveň aj najnižší obsah uhlíka. Najväčšími producentmi sú Čína, Rusko, KĽDR a Kórejská republika, India a Mexiko^[2]. Veľká časť grafitu sa získava synteticky.

• Zoznam minerálov

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému grafit

• Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
• www.mindat.org – grafit na mineralogickej databáze (po anglicky)