Súradnice: 49°07′33″S 20°24′20″V / 49,1257°S 20,4055°V / 49.1257; 20.4055

Turbína je historická vodná elektráreň z roku 1910 nachádzajúca sa na juhozápadnom okraji mesta Kežmarok, v katastrálnom území obce Huncovce.^[1] Je to najstaršia nepretržite fungujúca elektráreň na Slovensku.^{[chýba zdroj}

Vodnú elektráreň dal postaviť Karl Wein, majiteľ významnej kežmarskej textilnej fabriky Karl Wein a spol. Prvá spišská mechanická tkáčovňa Kežmarok. Fabrika bola známa aj ako Weinova továreň, po druhej svetovej vojne bola premenovaná na Tatraľan. Turbína dodávala elektrickú energiu predovšetkým továrni a prebytkovú energiu mestu Kežmarok. Elektráreň stojí na umelom vodnom kanáli rieky Poprad s dĺžkou približne 3,5 km, do prevádzky bola spustená 15. novembra 1910. Tento dátum je uvedený aj na fasáde budovy. Svoju činnosť by Turbína zrejme začala skôr, komplikácie spôsobil zosuv pôdy v derivačnom kanáli. Ten musel byť spevnený železobetónovou ochrannou klenbou.^[2] Časť kanála je vedená pod povrchom zeme, tento úsek meria približne 1 km.

Stavebné práce vo výške okolo 400 000 korún vykonávala firma Pittel & Brauswetter.^[2] Firma Pohl a synovia z mesta Szombathely vyrobila turbíny, generátory pochádzajú z budapeštianskej manufaktúry Ganz a elektronika je prácou rakúskeho Siemensu. Dva generátory poháňa dvojica Francisových turbín.^[1] Maximálny výkon elektrárne je približne 500 kW. Po definitívnom začiatku výroby elektrickej energie boli na stĺpoch elektrického napätia osadené tabule varujúce ľudí pred nebezpečenstvom vysokého napätia.^[2] Pôvodné zariadenie je dodnes funkčné a je súčasťou elektrárne.

Objekty strojovne a rozdeľovne vody s turbínami boli 7. februára 1986 vyhlásené za kultúrne pamiatky.^[3][4]

• 
  Voda regulovaná stavidlami sa do derivačného kanála vlieva medzi Veľkou Lomnicou a Huncovcami
• 
  Stavidlá na začiatku derivačného kanála
• 
  Časť derivačného kanála v Huncovciach
• 
  Derivačný kanál medzi Huncovcami a Kežmarkom
• 
  Pred Kežmarkom sa voda vlieva do podzemnej časti kanála
• 
  Úsek derivačného kanála vedený pod zemou má dĺžku približne 1 km a ústí v Turbíne
• 
• 
  Na veži je vyznačený dátum 15. november 1910, kedy uviedli Turbínu do prevádzky
• 
  Detail fasády ukazuje miesto, odkiaľ pôvodne viedlo elektrické vedenie
• 
• 
• 
• 
  Na konci derivačného kanála sa voda vlieva späť do rieky Poprad a ďalej preteká mestom Kežmarok

• Elektráreň Turbína pri Kežmarku – článok na webe združenia Čierne diery