Tyrkys
CuAl₆(PO₄)₄(OH)₈·4H₂O
Klasifikácia
Strunzova klasifikácia	VII/D.15 (8.vyd.) 8.DD.15 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia	8.DD.15 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia	42.9.3.1 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	Triklinická sústava
Zoznam minerálov Tyrkys na mindat.org Tyrkys na Commons
Portál vedy o Zemi  Chemický portál

Tyrkys je minerál kryštalizujúci v triklinickej sústave, chemicky hydratovaný zásaditý fosforečnan medi a hliníka - CuAl₆(PO₄)₄(OH)₈·4H₂O peknej modrozelenej farby. Známy je už od staroveku, používa sa ako polodrahokam a ozdobný kameň. Názov pochádza pravdepodobne z fr. slova pierre turquoise, znamenajúceho turecký kameň. Tyrkys sa však v Turecku nenachádza, názov vznikol pravdepodobne tak, že Turci s ním obchodovali a boli jeho hlavným dovozcom na západ.

Vlastnosti

Tvrdosť tyrkysu je niečo menej ako 6 (v Mohsovej stupnici), tesne pod ortoklasom. Len zriedka vytvára malé kryštáliky, väčšinou sa vyskytuje v rôznych masívnych útvaroch, prípadne vytvára rôzne povlaky. Od tvaru závisia aj ďalšie vlastnosti tyrkysu: priehľadnosť (kryštály sú priehľadné, masív je nepriehľadný) a lesk (kryštálový má sklený lesk, masívny matný). Farba je väšinou modrá (tyrkysová), ale vyskytujú sa aj odtiene zelenej, belasej, príp. bielej.

Tyrkys je nerozpustný vo vode a kyselinách, s výnimkou horúcej kys. chlorovodíkovej. Jeho hustota sa pohybuje od 2,6 do 2,9 kg.dm⁻³.

Vznik a výskyt

Vznik

Tyrkys je sekundárny minerál medi, preto sa vyskytuje na jej náleziskách. Musia však byť prítomné aj minerály hliníka, fosforu a pH menšie ako 7, aby bol možný jeho vznik. Typickým prostredím je suché arídne prostredie vysoko premenených vulkanitov spolu s výskytom oxidov železa. Taktiež je možný jeho vznik z hydrotermálnych roztokov.

Ako sprievodné minerály tyrkysu sa vyskytujú kaolinit, montmorillonit, alofán, wavellit a pyrit.

Výskyt

Tyrkys je jeden z prvých drahokamov, ktorý bol ťažený. Jeho ťažba je doložená už pred 5000 rokmi.

Sinaj

Tažba tyrkysu sa datuje už od prvej dynastie. Na polostrove Sinaj je šesť nálezísk, všetky sú v juhozápadnej časti ostrova a pokrývajú ploch 650 km². Dve z nich Serabit el-Chadim a Wadi Maghreh sú pravdepodobne najstaršie bane na svete. Tyrkys sa tu vyskytuje v pieskovcoch prekrytých bazaltami. V súčasnosti sa už neťaží, aj keď miestni obyvatelia ho sporadicky zbierajú.

Irán

Iránske náleziská sú tiež veľmi staré. Tyrkys sa ťaží v baniach pri vrchu Ali-mersai, asi 25 km od Mašhadu, hlavného mesta provincie Chorasán. Tyrkys sa vyskytuje v zvetranom trachyte, spolu s vrstvami limonitu a pieskovcov.

Iné náleziská

Menšie, tiež staré náleziská sú v Číne, kde sa vyskytuje v silne prekremenených vápencoch, v Tibete, Turkménsku, Afganistane a Čile. Novšie bol objavený v USA, Austrálii (Queensland a Victoria), a Nemecku (Sasko).

Použitie

Jediné praktické využitie tyrkysu pre jeho krásne farby je v šperkárstve. Ako ozdobný kameň sa vyskytuje už v starom Egypte, Indii, Mezopotámii, Číne, Perzskej ríši (tu bol po stáročia národným kameňom) a predkolumbovskej Amerike. Do Európy, kde bol až do 14. storočia neznámy, sa dostal po hodvábnej ceste. Používa sa hlavne ako ozdobný kameň do brošní, prsteňov, spôn, konských ohlávok a pod. (v tomto smere sa za najkrajšie považujú perzské a indické práce), ako aj obkladový kameň stavieb (najčastejšie mešít). Často sa do tyrkysu (hlavne v Perzii) vyrývali slová, ktoré boli potom vykladané zlatom.

Iné významy (napr. ako ruda medi) nemajú praktický význam.

Časté sú aj imitácie tyrkysu (ako prví ich vyrábali egypťania zo skla s prímesami zlúčením medi), napr. tzv. Viedenský tyrkys, čo je chemicky vyzrážaný fosforečnan hlinitý, zafarbený oleátom meďnatým, alebo neolit, čo je zmes bayeritu (hydroxid hlinitý) a fosforečnanu meďantého. Ako tyrkys sa často predáva ja zafarbený hydroxid boritokremičitan vápenatý tzv. howlit. Všetky tieto napodobeniny majú odlišné fyzikálne vlastnosti od pravého tyrkysu. V roku 1972 bol však tyrkys syntetizovaný Pierrom Gilsonom.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tyrkys

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Tyrkys na www.mindat.org