Univerzita Loránda Eötvösa
Motto
A tudás közössége („Spoločenstvo vedomostí“)
Iné názvy
Pôvodný názov	Eötvös Loránd Tudományegyetem
Latinský názov	Universitas Budapestinensis de Rolando Eötvös nominata
Základné informácie
Poloha	Budapešť, Maďarsko
Skratka	ELTE
Typ	verejná univerzita
Rok založenia	1635
Vedenie
Rektor	László Borhy (od 2017)
Štatistické údaje
Počet fakúlt	9
Počet zamestnancov	1 800 (2024)
Počet študentov	33 000 (2024)
Ďalšie informácie
Člen	Asociácia európskych univerzít (EUA) Coimbra Group Utrecht Network (UN)
Kontaktné údaje
Oficiálny web	elte.hu

Univerzita Loránda Eötvösa^[1] (skratka ELTE z maď. Eötvös Loránd Tudományegyetem; staršie názvy viď sekcia Dejiny)^[2] je verejná univerzita so sídlom v Budapešti, uvádzaná ako najstaršia a najvýznamnejšia maďarská univerzita.^[1][3] Založil ju ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň v roku 1635 v Trnave a po oslobodení Uhorska od Turkov a zrušení jezuitského rádu bola v roku 1777 dekrétom cisárovnej Márie Terézie presťahovaná do Budína a neskôr do Pešti.^[2][4]

V roku 2024 mala 9 fakúlt, približne 1 800 vyučujúcich a vyše 30 tisíc študentov.^[4] Od roku 1950 nesie pomenovanie po maďarskom fyzikovi Lorándovi Eötvösovi (* 1848 – † 1919), ktorý na škole od roku 1886 pôsobil (v rokoch 1891 – 1892 ako rektor).^[2]:246

Bližšie informácie v hlavnom článku: Trnavská univerzita (historická)

V roku 1635 založil jezuita a ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň v Trnave prvú uhorskú univerzitu pod názvom „Trnavská jezuitská univerzita“ (Nagyszombati Jezsuita Egyetem). Od počiatku mala artistickú a teologickú fakultu, v roku 1667 bola potom rozšírená o právnickú^[2]:12 a v roku 1769 o lekársku fakultu.^[2]:13

Po oslobodení Uhorska od Turkov a zrušení jezuitského rádu rozhodla cisárovná Mária Terézia v roku 1777 v rámci realizovaných školských reforiem o presťahovaní univerzity do Budína. Sídlila tu v areáli kráľovského paláca (dnešný Budínsky hrad) a niesla názov „Kráľovská uhorská univerzita“ (Királyi Magyar Tudományegyetem).^[2]:35[5]

V roku 1782 bol rozhodnutím syna Márie Terézie Jozefa II. v rámci Filozofickej fakulty univerzity zriadený inžiniersky vzdelávací inštitút – Institutum Geometricum (resp. Institutum Geometrico-Hydrotechnicum), predchodca dnešnej Technickej a ekonomickej univerzity v Budapešti (BME). Po Baníckej škole v Banskej Štiavnici, založenej ešte v roku 1735 ide o druhý najstarší uhorský inžiniersky inštitút a prvý v Európe, ktorý udeľuje inžinierske tituly študentom geodézie, hydrológie a cestného staviteľstva.^[2]:36[6]

V roku 1784 sa presťahovala do Pešti, čo je východná (ľavobrežná) časť dnešnej Budapešti a niesla názov „Kráľovská univerzita v Pešti“ (Pesti Királyi Tudományegyetem). V roku 1844 sa tu stala vyučovacím jazykom maďarčina, ktorá nahradila dovtedajšiu latinčinu.^[1][2]:69

V roku 1873 vznikla zlúčením troch dovtedy samostatných miest Budín, Óbuda a Pešť dnešná Budapešť a univerzita bola premenovaná na „Budapeštiansku univerzitu“ (Budapesti Tudományegyetem). Od roku 1895 mohli na univerzite študovať aj ženy, hoci najprv len na lekárskej a filozofickej fakulte.^[2]:122

V roku 1921, po zániku Rakúsko-Uhorska bola premenovaná na Maďarskú kráľovskú univerzitu Petra Pázmaňa (Királyi Magyar Pázmány Péter Tudományegyetem).^[2]:118

Od roku 1950 nesie súčasný názov po maďarskom fyzikovi a rektorovi z rokov 1891 – 1892 Lorándovi Eötvösovi. V tomto roku z nej bola zároveň vyčlenená teologická fakulta, z ktorej potom v roku 1992 vznikla Katolícka univerzita Petra Pázmaňa (Pázmány Péter Katolikus Egyetem) a v roku 1951 lekárska fakulta, neskoršia Semmelweisova univerzita (Semmelweis Egyetem).^[2]:122 V rámci reformy v 90. rokoch bol rozšírený počet fakúlt a k univerzite boli pričlenené ďalšie inštitúty.^[1]

V roku 2024 študovalo na deviatich fakultách univerzity s celkovo 1 800 vyučujúcimi približne 33 000 študentov.^[4] Rektorom bol prof. Dr. László Borhy.^[7]

Hlavná budova univerzity je na ulici Múzeum körüt, kde zároveň sídli aj Filozofická fakulta. Ďalšie fakulty sú na viacerých miestach v Budapešti, vrátane nového areálu v štvrti Lágymányos na nábreží Dunaja.^{[2]:219 – 243}

V medzinárodných rebríčkoch hodnotenia univerzít sa ELTE spolu s univerzitou v Segedíne dlhodobo umiestňujú ako najlepšie hodnotené maďarské univerzity (v humanitných vedách bývala úspešnejšia Stredoeurópska univerzita, ktorá ale od roku 2020 sídli vo Viedni). V roku 2024 bola ELTE v Šanghajskom rebríčku (ARWU) na priečkach 501 – 600^[8] (v rokoch 2005 – 2014 tu dosahovala priečky 301 – 400).^[9] V ďalších rebríčkoch (QS, THE, USNWR) sa pohybovala na priečkach 400 – 1 000.^[10][11][12]

• Lajos Kossuth (* 1802 – † 1894), uhorský právnik, spisovateľ a politik, vodca uhorskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849
• Jozef Maximilián Petzval (* 1807 – 1891), uhorský fyzik, matematik a vynálezca, zakladateľ modernej optiky
• Filip Lenard (* 1862 – † 1947), nemecký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1905
• Ivan Dérer (* 1884 – † 1973), slovenský advokát, politik a novinár, mnohonásobný minister ČSR
• Mária Bellová (* 1885 – † 1973), slovenská ftizeologička, známa ako historicky prvá slovenská lekárka
• György Hevesy (* 1885 – † 1966), maďarský chemik, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1943
• Karl Polanyi (* 1886 – † 1964), kanadský historik, ekonóm a antropológ židovského pôvodu narodený vo Viedni
• Michael Polanyi (* 1891 – † 1976), britský filozof a chemik židovského pôvodu narodený v Budapešti
• Albert Szent-Györgyi (* 1893 – † 1986), maďarský biochemik a fyziológ, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1937
• Károly Kerényi (* 1897 – † 1973), maďarský klasický filológ a religionista pôsobiaci vo Švajčiarsku
• Georg von Békésy (* 1899 – † 1972), americký biofyzik maďarského pôvodu, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1961
• Sándor Márai (* 1900 – † 1989), maďarský spisovateľ a novinár
• John von Neumann (* 1903 – † 1957), americký matematik a informatik židovského pôvodu narodený v Budapešti
• Ida Urrová (* 1904 – † 1989), slovensko-maďarská lekárka a poetka, držiteľka ocenenia Spravodlivá medzi národmi
• Paul Erdős (* 1913 – † 1996), maďarský matematik židovského pôvodu
• John Harsanyi (* 1920 – † 2000), americký ekonóm, matematik a filozof židovského pôvodu narodený v Maďarsku, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1994
• Alfréd Rényi (* 1921 – † 1970), maďarský matematik židovského pôvodu
• Árpád Göncz (* 1922 – † 2015), maďarský spisovateľ, prekladateľ, liberálny politik, prvý slobodne zvolený prezident Maďarska
• Paul Lendvai (* 1929), rakúsky novinár, televízny komentátor a spisovateľ maďarského pôvodu
• Ferenc Mádl (* 1931 – † 2011), maďarský právnik a politik, v rokoch 2000 – 2005 prezident Maďarska
• Péter Esterházy (* 1950 – † 2016), maďarský spisovateľ a esejista
• Ferenc Krausz (* 1962), maďarský fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za rok 2023
• Viktor Orbán (* 1963), maďarský politik, v rokoch 1998 – 2002 a znova od roku 2010 premiér Maďarska

• SZÖGI, László. Az Eötvös Loránd Tudományegyetem Története Képekben : The Illustrated History of the Eötvös Loránd University, Budapest (ELTE). Budapest : ELTE Eötvös Kiadó, 2015. 278 s. Dostupné online. ISBN 978-963-284-729-0.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Univerzita Loránda Eötvösa

• Oficiálny web

Súradnice: 47°29′26″S 19°03′31″V / 47,4906°S 19,0585°V / 47.4906; 19.0585