Urushiol alebo urušiol je olejovitá zmes organických látok, ktoré vyvolávajú alergénové reakcie, ktorá sa nachádza v rastlinách čeľade Anacardiaceae, hlavne v Toxicodendron spp. (napr. sumachu jedovatom), Comocladia spp. a Metopium spp., ale aj v častiach stromu mangovníka a v ovocí obličkovca západného.^{[1][2][3][4][5][6]} U väčšiny ľudí vyvoláva urushiol pri dotyku s kožou alergickú reakciu v podobe vyrážky,^[7] známu ako urushiol-indukovaná kontaktná dermatitída.^[8]

Názov urushiol pochádza z japonského názvu pre sumachovec fermežový (jap. 漆 – uruši).^[8] Oxidácia a polymerizácia urushiolu v miazge stromov, ktoré prebiehajú v prítomnosti vlhkosti, mu umožňuje tvoriť lak, nazývaný uruši,^[9] ktorý sa používa pri výrobe tradičných čínskych, kórejských a japonských lakovaných výrobkov.

História

Aj keď laky s obsahom urushiolu a ich dráždivosť kože boli vo Východnej Ázii známe po tisícročia, prvý záznam v západných textoch je z roku 1624, kedy ho John Smith prirovnal k brečtanu popínavému.^[10] Spočiatku ho neoznačil ako jed, kvôli rýchlosti, s ktorou vyrážka ustupovala, a Smith predpokladal, že by rastlina mohla mať lekárske použitie.^[10] V 18. a 19. storočí prebehlo mnoho experimentov, aby sa zistilo, či je to pravda alebo nie. Keďže vtedajšia éra lekárstva bola založená hlavne na liekoch z rastlín, doktori verili, že silný účinok týchto látok by mohol byť nejakým spôsobom účinný. André-Ignace-Joseph Dufresnoy bol prvý, kto prišiel s lekárskym použitím tejto látky v roku 1780, kedy uvaril sumach jedovatý a vyrobil z neho nálev pre vnútorné použitie.^[10] To viedlo k vzniku destilovaného extraktu sumachu, ktorý predpísal mnohým ľuďom trpiacim na problémy s kožou a dokonca i s paralýzou. Tvrdil, že tento liek priniesol niekoľko prípadov s pozitívnymi výsledkami.^[10]

Dlho sa predpokladalo, že sumach patrí do rodu Rhus, ale v 20. storočí bol preklasifikovaný do vhodnejšieho rodu, Toxicodendron, čo v preklade znamená „jedovatý strom“.^[10] Existovalo mnoho opísaných prípadov podráždenia a alergických reakcií spôsobených touto rastlinou a jeho použitie v lekárstve sa rýchlo vytratilo. Po tejto zmene zaradenia začali vedci skúmať, čo spôsobovalo jedovatosť tohto rodu, pričom začali s hypotézou prchavých olejov prítomných v týchto rastlinách.^[10] I keď táto teória nebola správna, Rikó Madžima z Japonska ukázal, že dráždenie spôsoboval urushiol. Neskôr zistil, že ide o druh alkylkatecholu a vďaka svojej štruktúre je schopný prejsť kožou a prežiť na porvchov mesiace až roky.^[10] Schopnosť urushiolu polymerizovať do tvrdých lesklých povrchov tvorí chemický základ pre jeho použitie v tvorbe lakovaných výrobkov v mnohých ázijských krajinách.^[11] Po tom, čo sa urushiol dostane do styku s kyslíkom, sa za istých podmienok premení na čierny lak.^[12]

Charakteristika

Urushiol je v čistej forme svetložltá tekutina, ktorej hustota je 0,968 g/cm³ a jeho bod varu je 200 °C. Rozpúšťa sa v dietyléteri, acetóne, etanole, chloride uhličitom a benzéne.^[13][14] Urushiol je lepkavý, takže sa ľahko zachytí na koži či oblečení.^[8]

Uruchiol je zmes niekoľkých príbuzných organických zlúčenín. Každá z nich sa skladá z katecholu substituovaného na pozícii 3, na ktorej je naviazaný uhľovodíkový reťazec s 15 alebo 17 uhlíkovými atómami.^[8] Tento uhľovodíkový reťazec môže byť nasýtený alebo nenasýtený. Presné zloženie urushiolu závisí na rastline, z ktorého je izolovaný. Urushiol z Toxicodendron diversilobum obsahuje hlavne ketcholy s bočnými reťazcami, ktoré majú 17 uhlíkových atómov,^[15] Toxicodendron radicans má hlavne bočné reťazce s 15 uhlíkovými atómami.^{[chýba zdroj}

Pravdepodobnosť závažnej alergikej reakcie na urushiol závisí hlavne na stupni nenasýtenosti uhľovodíkového reťazca. Ak je urushiol nasýtený, alergický reakcia sa objavuje u menej než polovice populácie, ale ak obsahuje aspoň dve nenasýtené väzby (dvojité väzby), reakcia sa objavuje až u 90 %. Dlhšie reťazce zvyčajne vedú k silnejšej reakcii.^[16]

Urushiol je živica, ktorá sa nachádza v miazge sumachu jedovatého a príbuzných rastlín. Po poranení rastliny alebo v neskoršej jeseni vyteká na porvch tasliny, kde sa za určitých teplôt a vlhkosti urushiol po styku s kyslíkom premieňa na načernalý lak.^[12][16][17] Lak z urushiolu je veľmi stabilný. Vydrží kyseliny, zásady i alkoholy a odoláva i teplotám nad 300 °C. Lak však možno rozložiť UV svetlom zo slnka alebo iných zdrojov.^[11]

V Spoených štátoch sa rastliny obsahujúce urushiol nachádzajú po celom území. Sumach jedovatý možno nájsť všade s výnimkou Kalifornie, Aljašky a Havaja. Toxicodendron diversilobum možno nájsť na západnom pobreží Severnej Ameriky, Toxicodendron pubescens možno nájsť na juhovýchode Spojených štátov a Toxicodendron vernix sa nachádza na celom západe kontinentu.^[18] Tieto rastliny majú znaky, podľa ktorých je možné ich identifikovať. Sumach jedovatý má vždy tri lesklé špicaté listy. Toxicodendron diversilobum vyzerá podobne, ale má väčšie a okrúhlejšie listy, ktoré sú chlpaté a rastú v skupinách po troch, piatich alebo siedmich. Toxicodendron vernix má listy v skupinách od 7 do 13, ale vždy v nepárnom počte. Jeho listy sú lesklé a majú tvar pierok.^[19]

Alergická reakcia

Než sa urushiol dostane do kože, je možné ho odstrániť pomocou vody a mydla. Významné množstvá urushiolu sa môžu absorbovať už v priebehu minút. Keď sa urushiol dostane do kože, pokusy odstrániť ho vodou sú neúčinné.^[16] Reakcia vzniká po 12-48 hodinách a môže trvať až 8 týždňov.^[8] Po absorbcii do kože je rozoznávaný dendritickými bunkami imunitného systému, tiež nazývanými Langerhansove bunky. Tieto bunky sa presúvajú do lymfatických uzlín, kde ukazujú urushiol T-lymfocytom a tým ich nabádajú na presun do kože, kde T-lymfocyty vytvárajú cytokíny a spôsobujú cytotoxické poškodenie kože.^[20] Tým vzniká bolestivá vyrážka, pľuzgiere a svrbenie.

Keď sa objavia tieto príznaky, len málo liekov je účinných, napríklad kortizón a prednizón.^[10] Medzi lieky, ktoré znižujú podráždenie, patria antihistaminiká (difenhydramín (Benadryl) alebo cetirizín (Zyrtec)). Medzi ďalšie spôsoby liečby patrí oplach studenou vodou alebo použitie kalamínového krému, ktorý tíši bolesť a zastavuje svrbenie.^[10]

Mechanizmus pôsobenia

Bližšie informácie v hlavnom článku: urushiol-indukovaná kontaktná dermatitída

Než spôsobí alergickú dermatitídu, urushiol sa najprv oxiduje, čím vznikajú dva atómy kyslíka viazané dvojitou väzbou na benzénové jadro, teda vzniká chinón. Tento chinón potom reaguje s proteínovým nukleofilom, ktorým sa spúšťa reakcia v koži. Dermatitída vzniká imunitnou reakciou. Urushiol je príliš malý na to, aby priamo vyvolal imunitnú odpoveď. Namiesto toho sa naviaže na niektoré bielkoviny, kde funguje ako haptén, čo vedie k hypersenzitívnej reakcii typu IV.^[21][22]

Hydrokortizón, aktívna forma kortizónu, zastavuje uvoľňovaniu týchto látok, ktoré spôsobujú dermatitídu, čím uľavuje pri alergickej reakcii.^[23] Hydrokortizón inak s urushiolom nijak nereaguje.

Referencie

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

• Effectiveness of various barrier preparations in preventing and/or ameliorating experimentally produced Toxicodendron dermatitis. Journal of the American Academy of Dermatology, August 1992, s. 182–188. DOI: 10.1016/0190-9622(92)70167-e. PMID 1430354.
• Poison Ivy 'Urushiol'. Journal of the American Chemical Society, June 1954, s. 2959–2963. DOI: 10.1021/ja01640a030.
• Synthesis and properties of thermosetting resin based on urushiol. RSC Advances, 2012, s. 2768. DOI: 10.1039/C2RA00829G.
• Enrichment and function of urushiol (poison ivy)-specific T lymphocytes in lesions of allergic contact dermatitis to urushiol. Journal of Immunology, 1 December 1990, s. 3706–3713. PMID 2147199.
• UV-induced polymerization of urushiol without photoinitiator. Progress in Organic Coatings, January 2008, s. 7–10. DOI: 10.1016/j.porgcoat.2007.08.007.
• Poison Oak Hyposensitization: Evaluation of Purified Urushiol. Archives of Dermatology, 1 March 1974, s. 356–360. DOI: 10.1001/archderm.1974.01630030016002. PMID 4273614.
• Natural urushiol as a novel under-water adhesive. Chemical Engineering Journal, January 2021, s. 126424. DOI: 10.1016/j.cej.2020.126424.
• Enzymic oxidative coupling of urushiol in sap of the lac tree, Rhus vernicifera. The Journal of Organic Chemistry, July 1985, s. 2613–2621. DOI: 10.1021/jo00215a002.

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Ginko a kešu, rastliny obsahujúce látky chemicky príbuzné urushiolu
• Mangovník

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Urushiol na anglickej Wikipédii.