Ustašovci

	Ustaša – Chorvátske revolučné hnutie
Základné informácie
Založenie	7. január 1929
Rozpustenie	25. máj 1945
Predseda	Ante Pavelić
Ideológie	ustašizmus ; chorvátsky nacionalizmus ; korporativizmus ;
Politické spektrum	krajná pravica
Ďalšie informácie
Farby	; červená, biela, modrá
	Politický portál

Ustaša – Chorvátske revolučné hnutie (hovorovo Ustašovci) bolo chorvátske ultranacionálne fašistické politické hnutie hlásiace sa ku katolíctvu. Pôsobilo hlavne v medzivojnovom období a počas druhej svetovej vojny.

Slovo ustaša je odvodené od chorvátskeho slovesa ustati (povstať, vzbúriť sa) a znamená povstalec, vzbúrenec, rebel.

Organizácia bola založená v roku 1930 v Taliansku a jej cieľom bolo vytvorenie samostatného chorvátskeho štátu ako odpoveď na srbskú hegemóniu a utlačovanie. Ideovo sa ustašovci snažili odkázať na politický odkaz programu Ante Starčevića a Strany práva z konca 19. storočia. To sa napríklad prejavilo tým, že hnutie po tom, ako sa v Chorvátsku dostalo k moci, začalo protežovať bosniackych moslimov, dokonca ako „najčistejšiu zložku chorvátskeho národa“.

Moci v Chorvátsku sa ustašovci chopili v apríli 1941, keď celú Juhosláviu okupovalo nacistické Nemecko a fašistické Taliansko. Bol vyhlásený Nezávislý štát Chorvátsko, na ktorého čelo sa postavil líder strany Ante Pavelić, ktorý vytvoril jeden z najkrvavejších^{pozn 1} bábkových režimov druhej svetovej vojny.

Poznámky

↑ Perzekvovaní boli najmä Srbi, keďže v strane bol prítomný silný antisrbský sentiment – Ustašovci verili v to, že Chorvátsko treba od Srbov „vyčistiť“.⁴

Referencie

↑ GEVERS, Lieve; BANK, Jan. Religion Under Siege: The Roman Catholic Church in occupied Europe (1939-1950). s.l. : Peeters, 2007. 346 s. ISBN 978-90-429-1932-7. S. 40. (po anglicky)
↑ EMMERT, František. Češi ve Wehrmachtu. Vyšehrad : Albatros Media a.s., 2005. 197 s. ISBN 978-80-7021-805-1. S. 106.
↑ TRENCSÉNYI, Balázs; KOPEČEK, Michal; GABRIJELČIČ, Luka Lisjak; FALINA, Maria; BAÁR, Mónika; JANOWSKI, Maciej. Negotiating Modernity in the 'Short Twentieth Century' and Beyond. Oxford : Oxford University Press, 2018. 480 s. (A History of Modern Political Thought in East Central Europe; zv. 2.) ISBN 978-0-19-256136-7. S. 217. (po anglicky)
↑ TEJCHMAN, Miroslav. Balkán ve 20. století. Praha : Univerzita Karlova, 2016. 437 s. ISBN 978-80-246-3178-3. S. 77.

Pozri aj

Koncentračný tábor Jasenovac

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ustaša – Chorvátske revolučné hnutie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ustašovci na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[5] Perzekvovaní boli najmä Srbi, keďže v strane bol prítomný silný antisrbský sentiment – Ustašovci verili v to, že Chorvátsko treba od Srbov „vyčistiť“.⁴

[1] GEVERS, Lieve; BANK, Jan. Religion Under Siege: The Roman Catholic Church in occupied Europe (1939-1950). s.l. : Peeters, 2007. 346 s. ISBN 978-90-429-1932-7. S. 40. (po anglicky)

[2] EMMERT, František. Češi ve Wehrmachtu. Vyšehrad : Albatros Media a.s., 2005. 197 s. ISBN 978-80-7021-805-1. S. 106.

[3] TRENCSÉNYI, Balázs; KOPEČEK, Michal; GABRIJELČIČ, Luka Lisjak; FALINA, Maria; BAÁR, Mónika; JANOWSKI, Maciej. Negotiating Modernity in the 'Short Twentieth Century' and Beyond. Oxford : Oxford University Press, 2018. 480 s. (A History of Modern Political Thought in East Central Europe; zv. 2.) ISBN 978-0-19-256136-7. S. 217. (po anglicky)

[4] TEJCHMAN, Miroslav. Balkán ve 20. století. Praha : Univerzita Karlova, 2016. 437 s. ISBN 978-80-246-3178-3. S. 77.

pozn 1

4