Usudzovanie z pohľadu metodológie je myšlienková činnosť, ktorá sa začína od istých vychodísk (množiny prvých premís), postupne prechádza operáciami, ktorými sa získavajú relativne závery, a napokon rezultuje v poslednom závere. Prechod od premís, ktorých môže byť akýkoľvek konečný počet, vždy k jednému záveru sa uskutočňuje na základe nejakých prijatých pravidiel. Voľba východísk a zamýšľaných cieľov je motivovaná niečím, čomu slúži usudzovanie ako prostriedok. Usudzovaním sa rozširujú poznatky za hranice pozorovania alebo experimentu.

Operáciou vzhľadom na usudzovanie je tu akékoľvek uplatnenie príslušného pravidla, na základe ktorého sa uskutočňuje prechod od daných premís k záveru. Metóda usudzovania spočíva v istom usporiadaní takýchto operácií.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Pozri aj

• usudzovanie
• dokazovanie