A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Vápeč | |
vrch | |
Pohľad na Vápeč z Hornej Poruby.
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Región | Trenčiansky |
Okres | Ilava |
Obce | Košecké Podhradie, Horná Poruba |
Časť | Strážov |
Pohorie | Strážovské vrchy |
Podcelok | Zliechovská hornatina |
Povodie | Váh |
Nadmorská výška | 955,5 m n. m. |
Súradnice | 48°56′21″S 18°19′34″V / 48,9393°S 18,3262°V |
Geologické zloženie | dolomit |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po ![]() |
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vápeč (955,5 m n. m.[1][2]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Horná Poruba, približne 9 km juhovýchodne od Ilavy.[3] Jeho vrchol a blízke okolie tvoria rovnomennú národnú prírodnú rezerváciu vyhlásenú v roku 1993 na výmere 75,38 ha.[4]
Poloha
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a časti Strážov.[5] Vrchol leží v Trenčianskom kraji, v okrese Ilava a zasahuje na katastrálne územia obcí Horná Poruba a Košecké Podhradie (osada Kopec).[6] Je súčasťou mohutného masívu Suchej hory a leží na jeho západnom okraji.[3]
Opis
Vápeč tvorí nezameniteľnú siluetu, vypínajúcu sa nad Porubskou brázdou. Atraktívny cieľ turistov je sedlom spojený so susednou, juhovýchodne situovanou Suchou horou (986 m n. m.), južne leží Homôľka (907 m n. m.), západne vrch Hoľazne (901 m n. m.), severne Mačičie (758 m n. m.) a východným smerom Čierny vrch (855 m n. m.) a Hrubá Zliezajňa (946 m n. m.). Vrch patrí do povodia Váhu; východné a severné svahy odvodňuje Podhradský potok, západné a južné jeho prítok, Porubský potok. Najbližšími sídlami sú na západnom úpätí položená Horná Poruba a severovýchodne ležiaca osada Kopec, čoby miestna časť obce Košecké Podhradie. Juhozápadne sa nachádza Dolná Poruba a juhovýchodne sú lazy Valaskej Belej.[3] Sedlom Palúch pod vrcholom prechádza trasa Cesty hrdinov SNP.
Geológia
Vápeč vytvára morfologicky dominantná príkrovová troska hronika. Na svahoch je budovaný hlavne vrchnotriasovými (tzv. hlavnými) dolomitmi[7]. Vrchol tvoria wettersteinské vápence.
Flóra
Územie predstavuje výraznú vápencovo-dolomitovú bralnatú dominantu Strážovských vrchov s druhovo pestrou flórou a faunou teplomilného až horského charakteru. Celkový charakter lesnej a nelesnej vegetácie je submontánny. Prevládajú lesné spoločenstvá vápencových bučín, v menšej miere sa vyskytujú bukové kvetnaté lesy. Na svahoch vrcholovej a podvrcholovej časti Vápeča sa nachádzajú trávnato-bylinné spoločenstvá, v ktorých majú prevahu druhy teplomilné, podiel horských druhov je menší, sústredený do chladnejších polôh.[4]
Výhľady
Nesúvislý porast vrcholovej časti s rozsiahlou skalnatou časťou, poloha vrchu a nadmorská výška umožňuje zaujímavé výhľady. Veľmi dobre sú pozorovateľné okolité vrchy pohoria, no pri vhodných podmienkach vidieť Považský Inovec, Biele Karpaty, Javorníky, Súľovské vrchy, časť Malej a Veľkej Fatry, pohorie Vtáčnik, Pohronský Inovec a Tribeč.[8]
Prístup
- po
červeno značenej magistrále (Cesta hrdinov SNP) cez sedlo Palúch:
- zo západného smeru z Omšenskej Baby cez Hornú Porubu
- od východu zo Zliechova
- po
značke z Ilavy
- po
značke:
Referencie
- ↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 54.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
- ↑ a b Vápeč. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR . Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Maheľ, M., (Editor), 1982, Geologická mapa Strážovských vrchov 1 : 50 000. Archivované 2016-03-05 na Wayback Machine Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava.
- ↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.
Pozri aj
- Vápeč (národná prírodná rezervácia)
- Strážov (geomorfologická časť) – geomorfologická časť
- Zliechovská hornatina – geomorfologický podcelok
- Zoznam vrcholov v Strážovských vrchoch
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vápeč
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk