Vôľa je schopnosť človeka vykonávať chcenú, zamýšľanú a naplánovanú činnosť, tzv. vôľovú činnosť. Vôľa je schopnosť kontrolovať impulzy a slobodne vyberať také, ktorými človek vládne. Vôľa je vnútorná sila ľudskej osobnosti, ktorá umožňuje vedome riadiť vlastné správanie k hodnotovým cieľom a aj určovať alebo ovplyvňovať konanie druhých. Historické výchovné systémy stavali rozvoj vôle na popredné miesto medzi cieľmi výchovy mladého pokolenia. Aj stredovek kládol kultúru vôle a citu ďaleko pred nadobúdanie znalostí.

Vôľa smeruje vo všetkých svojich prejavoch k nejakej uznanej hodnote.

Slabá vôľa je charakterová črta vštepená nesprávnou vychovou a odstrániteľná cieľavedomým nácvikom.^[1]

Filozofické názory

Podľa Aristotela je vôľa (bulésis) rozumové snaženie, žiadajúci rozum, premýšľajúca žiadostivosť.^[2]

Schopenhauer tvrdil, že vôľa je slepá, iracionálna a bezcieľna podstata sveta, analogon kantovskej veci osebe. Prejavuje sa (objektivuje sa) v podobe sveta, materiálnych predmetov. V pomere k telu je vôľa jeho zvnútornením. Vôľa je chcenie prejavujúce sa vo svete. Vôľa spočíva vo všetkých veciach a prejavuje sa v rozličných podobách (prírodné sily).^[3]

Referencie

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.