A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Výhrevnosť je veličina udávajúca aké množstvo tepla sa uvoľní spálením jednotkového množstva látky alebo zmesi. Výhrevnosť patrí medzi základné fyzikálne parametre palív.
Jednotkou výhrevnosti je podiel energie a množstva. Podľa druhu posudzovanej zmesi môže byť výhrevnosť udávaná v:
- J.kg-1 ( Joule na kilogram - alebo častejšie v odvodených jednotkách kJ.kg-1, MJ.kg-1 ) pre posudzovanie výhrevnosti pevných a kvapalných palív,
- J.m-3 ( Joule na meter kubický - alebo častejšie v odvodených jednotkách kJ.m-3, MJ.m-3 ) pre posudzovanie výhrevnosti plynných palív, alebo výhrevnosti zmesi paliva so vzduchom,
- J.mol-1 ( Joule na mól) pre posudzovanie výhrevnosti malých množstiev palív (napríklad pri výpočte chemických reakcií),
- prípadne iných jednotkách.
Výhrevnosť sa zväčša určuje pomocou kalorimetra.
Horná a dolná výhrevnosť paliva
Horná výhrevnosť - Hs (iné názvy: hrubá výhrevnosť, spaľovacie teplo, nevhodne: spalné teplo; iná značka: Qv) je výhrevnosť ktorá zahŕňa uvoľnenú energiu z paliva pri spaľovaní v adiabatických podmienkach pri tlaku 101,325 kPa za predpokladu, že sa výsledné produkty spaľovania ochladia na teplotu, akú mali pred spálením a voda obsiahnutá v spalinách je v kvapalnom stave.
Dolná výhrevnosť - Hi (iné názvy: čistá výhrevnosť, výhrevnosť v užšom zmysle; iná značka: Qn) je výhrevnosť ktorá zahŕňa uvoľnenú energiu z paliva pri spaľovaní v adiabatických podmienkach pri tlaku 101,325 kPa za predpokladu, že sa výsledné produkty spaľovania ochladia na teplotu, akú mali pred spálením ale vodná para obsiahnutá v spalinách je v plynnom stave.
Dolná výhrevnosť je teda znížená o energiu potrebnú na odparenie vody, ktorá je produktom spaľovania. Táto energia (výparné teplo vody) má hodnotu 2,5 MJ na každý kilogram vody v spalinách.
Spaľovanie v reálnych technických aplikáciách prebieha vždy za vysokých teplôt, s výstupnými produktmi v plynnej fáze. Ak technické zariadenie nie je vybavené kondenzačným systémom, rozdiel energií medzi dolnou a hornou výhrevnosťou zostáva v odchádzajúcich spalinách. Preto má pri porovnávaní palív väčší význam dolná výhrevnosť.
Rozdiel vo výhrevnostiach môže byť významý (aj viac ako 10 %) v závislosti od množstva vodíka v palive.
Porovnanie výhrevnosti vybraných palív
Porovnanie dolnej výhrevnosti vybraných pevných a kvapalných palív:
Palivo | MJ.kg-1 |
---|---|
biomasa | 8 - 15 |
drevo | 8 - 17 |
hnedé uhlie | 11 - 18 |
lieh (96 %) | 25,2 |
čierne uhlie | 20,9 - 30,4 |
koks | 30,7 |
benzén | 40,4 |
nafta | 41,9 |
petrolej | 43,1 |
benzín | 43,5 |
oktán | 44,3 |
Porovnanie dolnej výhrevnosti vybraných plynných palív:
Palivo | MJ.m-3 |
---|---|
kychtový plyn | 3,3 |
vzdušný generátorový plyn | 3,9 |
vodný generátorový plyn | 9,6 |
svietiplyn | 17,5 |
koksárenský plyn | 18,8 |
zemný plyn | 33,3 - 42 |
Výhrevnosť zmesi
Pre posudzovanie objemových výkonov tepelných strojov, nie je podstatná výhrevnosť použitého paliva, ale výhrevnosť pracovnej zmesi. Výhrevnosť zmesi je možné určiť zo vzťahu:
Hz = pre λ >=1
Hz = pre λ <1
- Hz - výhrevnosť zmesi v MJ.kg-1
- Hu - dolná výhrevnosť paliva v MJ.kg-1
- Δ Hu - strata tepla spôsobená nedokonalým spaľovaním v MJ.kg-1
- λ - súčiniteľ prebytku vzduchu
- Lt - teoreticky potrebné množstvo vzduchu v kg.kg-1
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Činný výkon
Absorbovaná dávka
Absorptancia
Adiabatická účinnosť
Aktivita (termodynamika)
Anergia (termodynamika)
Chemický potenciál
Detonačná rýchlosť
Dvojlom
Efektívny výkon
Elektrónový tlak
Elektrická indukcia
Elementárny náboj
Energia
Entalpia
Exergia
Expozícia (ožiarenie)
Frekvencia (fyzika)
Fugacita
Fyzikálna veličina
Gibbsova voľná energia
Hodnota fyzikálnej veličiny
Hybnosť
Iónová sila
Index lomu
Intenzita magnetického poľa
Intenzita osvetlenia
Kinetická energia
Koeficient tepelnej vodivosti
Krútiaci moment
Látkové množstvo
Magnetická susceptibilita
Magnetický indukčný tok
Magnetizácia (veličina)
Mechanická energia
Mechanická práca
Mechanické napätie
Menovitý výkon
Merná vodivosť
Merný objemový výkon
Molárny objem
Moment hybnosti
Moment sily
Moment zotrvačnosti
Objemová sila
Objemový prietok
Objem (matematika)
Osmolalita
Osmolarita
Osmotický tlak
Perióda (fyzika)
Permeabilita (magnetizmus)
Plošná hustota elektrického prúdu
Plošné zrýchlenie
Potenciálna energia
Povrchové napätie
Práca (fyzika)
Príkon
Rýchlosť (fyzikálna veličina)
Rýchlosť zvuku
Ryv
Súčiniteľ teplotnej vodivosti
Sila
Silové napätie v hmote
Spin (fyzika)
Svetelný tok
Svetelnosť
Svietivosť (fyzika)
Tepelná rovnováha
Tepelný odpor
Teplo
Termická účinnosť
Termodynamická účinnosť
Tlaková potenciálna energia
Tuhosť
Uhlová rýchlosť
Uhlové zrýchlenie
Výhrevnosť
Výkon (mechanický)
Veľkosť veličiny
Vedenie tepla
Viskozita
Vnútorná energia
Vodivosť
Vzorce na výpočet momentu zotrvačnosti
Zrýchlenie
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk