Dejiny ľudstva (iné názvy: história ľudstva, dejiny , história ) je vývoj alebo opis vývoja ľudskej spoločnosti ako celku alebo jej častí či jednotlivcov. Pokiaľ sa dejiny ľudstva zaoberajú ľudstvom ako celkom zo všetkých hľadísk (čiže nejde o špeciálne dejiny), nazývajú sa aj všeobecné dejiny, univerzálne dejiny, dejiny sveta či svetové dejiny.

Tento článok sa obsahovo prelína s článkom dejiny. Napr. delenia dejín ľudstva (ich periodizácie a pod.) sú uvedené v spomínanom článku.

Priebeh všeobecných dejín ľudstva

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

Ľudskej písanej histórii predchádzal pravek, začínajúci paleolitom, po ktorom nasledoval neolit. Počas neolitu sa začala poľnohospodárska revolúcia, a to medzi rokmi 10 000 pred Kr. až 5 000 pred Kr. na úrodnom polmesiaci na Blízkom východe. Počas tohto obdobia začali ľudia systematicky hospodáriť s rastlinami a zvieratami. Ako poľnohospodárstvo postupovalo, väčšina ľudí prešla z kočovného života na usadlý životný štýl ako poľnohospodári v stálych osadách. Relatívna bezpečnosť a vyššia produktivita, ktorú poskytovalo poľnohospodárstvo, umožnili spoločenstvám expandovať do čoraz väčších jednotiek podporovaných pokrokom v doprave.

Či už v praveku alebo v iných historických dobách, ľudia vždy potrebovali byť blízko spoľahlivých zdrojov pitnej vody. Osady sa rozvíjali na brehoch riek už v rokoch 3 000 pred Kr. v Mezopotámii,^[1] na brehoch egyptskej rieky Níl,^[2][3] v údolí rieky Indus^[4] a pozdĺž čínskych riek.^[5][6] S rozvojom poľnohospodárstva sa obilné poľnohospodárstvo stalo sofistikovanejším a prinútilo rozdelenie práce na ukladanie potravín medzi vegetačnými obdobiami. Rozdelenia práce viedli k vzostupu vyššej triedy a rozvoju miest, ktoré boli základom civilizácie. Rastúca zložitosť ľudských spoločností si vyžadovala systémy účtovníctva a písania.

Starovek (približne do roku 500 po Kr.) bol charakteristický rozkvetom väčších ríš (antika). Stredovek (asi 500 - 1 500 po Kr.) bol svedkom vzostupu kresťanstva, islamu (vo vrcholnom stredoveku) či začiatku renesancie (asi od 14. storočia). Zavedenie kníhtlače v Európe v polovici 15. storočia prinieslo revolúciu v komunikácii a uľahčilo šírenie informácií, čím sa urýchlil koniec stredoveku a začala sa vedecká revolúcia. Raný novovek (približne od roku 1500 do roku 1800) zahŕňal obdobie osvietenstva a zámorských objavov. V 18. storočí nahromadenie poznatkov a technológií prinieslo priemyselnú revolúciu a začal sa neskorý novovek (približne od roku 1800 do súčasnosti).

Referencie