Vanské jazero
jazero tektonického pôvodu v Turecku
Satelitná snímka jazera Van a Arménska vysočina, 15. novembra 2022, šírka obrazu je asi 168 kilometrov
Štát	Turecko
Miesto	ostrov Ahtamar
Nadmorská výška	1 640 m n. m.
Súradnice	38°38′00″S 42°49′00″V / 38,633333°S 42,816667°V / 38.633333; 42.816667
Dĺžka	80 km
Šírka	120 km
Hĺbka	priemerne 140 m, najhlbší bod 451 m
Povodie	15 000 km² (1 500 000 ha)
Rozloha	3 755 km² (375 500 ha)
Poloha jazera v rámci Turecka
Wikimedia Commons: Lake Van
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Vanské jazero (iné názvy pozri nižšie) je najväčšie jazero v Turecku. Nachádza vo východnej Anatólii (Malej Ázii), neďaleko hraníc s Iránom.^[1] Leží v nadmorskej výške vyše približne 1 640 m n. m., vo východnej časti krajiny, v Arménskej vysočine pod vrchom Ararat.^[2]

Je tektonického pôvodu (sopečné jazero) a bezodtokové. Voda v ňom je slaná^[3], dosahuje však nižšiu salinitu než iné turecké jazerá. Do jazera sa vlievajú viaceré rieky.^[4] Hladina jazera rôzne klesá a stúpa, v dôsledku čoho sa mení aj jeho rozloha^[4]: napr. 3 574 km²^[2] či 3 738 km²^[5]. Priemerná hĺbka je vyše 140 m^[5], no v najhlbších oblastiach dosahuje 451 m.^[2][6]

Jazero vzniklo prehradením rieky lávovým prúdom.^[5] Nachádza sa v ňom viacero ostrovov. Ostrov Ahtamar bol od 10. do konca 19. storočia náboženským strediskom Arménskej cirkvi^[6] a územie jazera bolo historicky dlhodobo obývané Arménmi. Na brehu jazera leží rovnomenné turecké mesto.^[6]

Po jazere medzi pobrežnými mestami premáva pravidelná osobná lodná doprava; v Tuğ na juhozápadnom pobreží sa nachádza malá lodenica.^[1]

Jazero dalo názov plemenu mačiek, ktoré bolo vyšľachtené v oblasti okolo neho (turecká van).^[7]

Názvy

• slovenské: Vanské jazero^[8][2][3] (toto je normovaný názov), Van^[9][10]
• turecké: Van Gölü^[2] (Tento turecký názov je odvodený od názvu hlavného mesta Urartského kráľovstva, ktoré prekvitalo na východnom brehu jazera medzi 10. až 8. storočím pred Kristom.^[1])
• arménske: v súčasnosti Վանա լիճ - Vana lič^[11], v minulosti Տոսպ - Tosp^[12][4]
• starogrécke: Θωσπῖτις - Thóspitis^[13][11] (prepis napr. podľa PSP); názvy susedného jazera Erçek niekedy zamieňané s jazerom Van: Ἄρσισσα – Arsissa, Ἄρσησσα – Arséssa, Ἀρσηνή – Arséné^[13][14][15]
• latinské: Thospites lacus, Thospitis lacus, Thespites lacus, Vanus lacus, Vastanus lacus, Vasparacus lacus, Ibanum mare^[11][16], Arsissa palus^[17][1][4]

Jazero

Vanské jazero je najväčšie jazero v Turecku. Jazero má takmer trojuholníkový tvar a leží v uzavretej kotline.^[1] Nachádza sa v nadmorskej výške vyše 1 640 m n. m. vo východnej časti krajiny, v Arménskej vysočine pod vrchom Ararat.^[2] Je tektonického pôvodu a bezodlokové. Povodie jazera Van presahuje 15 000 km² a tvorí najväčšiu vnútrozemskú panvu Turecka okrem centrálnej anatólskej oblasti.^[1]

Jazero sa člení na dve časti. Severná časť je oveľa plytšia a od hlavnej časti ju delí úzky priechod. V južnej časti hĺbka bežne presahuje 100 metrov. Brehy jazera Van sú prevažne strmé a lemované útesmi. Južný breh je kľukatý a erodovaný. V jazere sa nachádza množstvo ostrovov. Najväčším je Gadiru, ktorý leží na severe. Vo východnej časti leží Carpanak, na juhu Ahtamar a Atrek.^[1]

Jazero vzniklo niekedy počas pleistocénu), keď sa prúd lávy zo sopky Nemrut rozšíril takmer 60 km cez juhozápadný koniec panvy a zablokoval odvodnenie oblasti do rieky Murat (prítok Eufratu).^[1]

Voda

Do jazera sa vlievajú viaceré rieky^[4]: najmä Bendimahi a Zilan na severe, a riekami Karasu a Micinger z východu. Značnú časť vody mu prináša dážď a roztopená voda z hôr.^[1] Voda v ňom je slaná^[3], dosahuje však nižšiu salinitu než iné turecké jazerá (13%^[6]/22%^[18]), čo vedie k hypotézam, že je spojené podzemnou cestou s riekou Tigris^[4]. Najhojnejšie soli v jazere sú uhličitan sodný a síran sodný. Brakické vody nie sú vhodné ani na pitie, ani na zavlažovanie.^[1]

Hladina jazera rôzne klesá a stúpa, v dôsledku čoho sa značne mení aj jeho rozloha^[4]: napr. 3 574 km²^[2] či 3 738 km²^[5]. Priemerná hĺbka je vyše 140 m^[5], no v najhlbších oblastiach dosahuje 451 m.^[2][6] V najširšom bode viac ako 119 km dĺžku.^[1] pH vody je 9,8.^[18]

Hladina je najnižšia počas zimných mesiacov a začína stúpať na jar, keď sa v okolitých horách topí sneh. Na najvyššiu úroveň sa hladina vyšplhá v júli. Počas zimy sa povrch rýchlo ochladí a severná časť jazera občas zamrzne. Zamrznutiu celého jazera bráni jeho vysoká slanosť.^[1]

Fauna a flóra

Jediným známym druhom ryby v jazere je endemický druh Chalcalburnus tarichi.^[18] Ryby migrujú medzi množstvom sladkovodných prítokov, ktoré zásobujú jazero.^[18]

História

Na východnom brehu jazera ležalo urartské mesto Tušpa.^[19]

Jazero spomínajú viacerí starovekí autori, hoci niekedy bolo zamieňané s inými (napr. Strabón 11,14,8). Podľa antických autorov bolo jazero natoľko slané, že v ňom žil len jeden druh ryby (belicky), pričom aj ten obýval iba územia pri prítokoch riek.^[19]

V stredoveku patrilo územie v okolí jazera k centrám arménskeho kultúrneho života. Na ostrove Ahtamar (iné názvy: Agtamar, Achtamar, Agthamar^[4], Aghthamar^[20]) dodnes ležia ruiny arménskej Katedrály Svätého Kríža.

Pred zánikom Osmanskej ríše ležalo vo vanskom a bitlískom vilájate.^[4]

Galéria

• 
  Sopka Nemrut Dağı (3050 m), pohľad na jazero Van
• 
  Ostrov Ahtamar na jazere Van s Katedrálou Svätého Kríža
• 
  Trajekt na jazere Van
• 
  Arménsky kláštor Ktuc z 15. storočia na jazere Van
• 
  Pohľad na ostrov Ahtamar v máji 2015
• 
  Ostrov Ahtamar na jazere Van s Katedrálou Svätého Kríža
• 
  Ostrov Ahtamar je druhým najväčším ostrovom zo štyroch ostrovov v jazere Van. Jeho najvyšší bod je 1 912 metrov nad morom.

Panoráma Jazera Van a ostrova Ahtamar s arménskou Katedrálou Svätého Kríža

Referencie

Ďalšia literatúra

• KOŠŤÁLOVÁ, Petra (ed.). Arménské kroniky od jezera Van: 16. – 18. století. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2011. 288 s. (Pro Oriente; zv. 14.) ISBN 978-80-87378-17-5.