Varšavské kniežatstvo ←  ←  ←  1807 – 1815  →  →  → vlajka znak
Geografia
Hlavné mesto	Varšava
Rozloha	155 000 km² (roku 1809)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	2 600 000 (roku 1807) 4 300 000 (roku 1809)
Jazyky	poľština, nemčina, francúzština
Náboženstvo	rímskokatolícke
Štátny útvar
Štátne zriadenie	konštitučná monarchia
Materský štát	Prvé francúzske cisárstvo
Vznik	1807 – ustanovené Napoleonom na základe tylžského mieru
Zánik	1815 – viedenský kongres
Predchádzajúce štáty: Haličské a Vladimírske kráľovstvo Pruské kráľovstvo Republika oboch národov Nástupnícke štáty: Kongresové Poľsko Poznanské veľkovojvodstvo Krakovská republika

Varšavské kniežatstvo^[1] (iné názvy pozri nižšie) bolo poľským klientskym štátom Francúzskej ríše založenej Napoleonom Bonaparte v roku 1807, počas napoleonských vojen. Zahŕňalo etnicky poľské krajiny, ktoré Prusko postúpilo Francúzsku podľa podmienok zmlúv z Tilsitu. Bol to prvý pokus obnoviť Poľsko ako suverénny štát po rozdelení v 18. storočí a pokrýval strednú a juhovýchodnú časť dnešného Poľska.^[2][3]

• Varšavské veľkokniežatstvo^[4]
• veľkokniežatstvo Varšavské^[5]
• Veľkokniežatstvo varšavské^[6]
• kniežatstvo Varšavské^[7][8]
• nesprávne: Varšavské kniežactvo^[9] (Poznámka: Slovo kniežactvo je nespisovný variant slova kniežatstvo).
• poľ. Księstwo Warszawskie
• franc. Duché de Varsovie
• nem. Herzogtum Warschau
• lat. Ducatus Varsoviae

Kniežatstvo držal v personálnej únii Napoleonov spojenec Fridrich August I. Saský, ktorý sa stal varšavským veľkokniežaťom a zostal legitímnym kandidátom na poľský trón. Po založení kniežatstva Napoleon nadiktoval jeho ústavu (22. júla 1807), ktorá bola vypracovaná podľa francúzskeho vzoru a stanovila silnú výkonnú moc, na čele ktorej stál Fridrich August I., saský kráľ a vnuk Augusta III. Napoleonov zákonník sa stal zákonom vojvodstva (1. mája 1808).^[10]

Kniežatstvo malo rozlohu 104 000 km² a bolo vytvorené z územia, ktoré Prusko získalo počas druhého a tretieho delenia Poľska v rokoch 1793 a 1795, s výnimkou Gdanska, kde žilo 2,6 milióna obyvateľov.^[11] Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1810 malo vojvodstvo 4 334 000 obyvateľov, z ktorých jasnú väčšinu tvorili etnickí Poliaci, Židia tvorili 7 % obyvateľov (možno podhodnotené číslo), Nemci 6 %, Litovci a Rusíni 4 %.^[12]

Napoleonova kontinentálna blokáda bola zavedená aj v kniežatstve, tak ako vo všetkých ostatných vazalských štátoch Francúzska. Varšavské kniežatstvo bolo pritom predovšetkým vojenskou základňou, ktorá slúžila ako bariéra medzi Francúzskym impériom a ruskými záujmami vo východnej Európe. Jeho armáda pod velením kniežaťa Jozefa Poniatowského bola tiež pod francúzskou kontrolou.^[11]

Po neúspešnej Napoleonovej invázii do Ruska bolo vojvodstvo okupované pruskými a ruskými vojskami až do roku 1815, kedy bolo na Viedenskom kongrese formálne rozdelené medzi obe krajiny. Východo-stredné územie vojvodstva získané Ruskou ríšou sa následne premenilo na štát s názvom Kongresové Poľsko a Prusko vytvorilo na západe Posenské veľkovojvodstvo. Mesto Krakov, poľské kultúrne centrum, získalo štatút „slobodného mesta“ až do jeho začlenenia do Rakúska v roku 1846.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Varšavské kniežatstvo