Veľké Solisko

	Veľké Solisko
	vrch
	Veľké Solisko
Štát	Slovensko
Región	Prešovský kraj
Pohorie	Vysoké Tatry
Nadmorská výška	2 413 m n. m. ;
Súradnice	49°09′46″S 20°01′55″V / 49,162778°S 20,031944°V
Prvovýstup	Karol Englisch, Pavol Spitzkopf
- dátum	19. júl 1903
	Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Veľké Solisko
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°09′46″S 20°01′55″V / 49,162778°S 20,031944°V

Veľké Solisko (poľ. Wielkie Solisko, nem. Grosser Solisko, maď. Nagy Szoliszkó) je najvyšší vrchol Soliskového hrebeňa a fakticky prvý významnejší samostatný štít v ňom od Bystrého sedla, medzi Predným soliskovým zárezom (Prednou soliskovou kopou) a Soliskovou lávkou (Prostredným Soliskom) vo Vysokých Tatrách. Vlastný vrchol tvorí dvojmetrový skalný blok v podobe hríba. Zrázy štítu spadajú do Mlynickej doliny a Furkotskej doliny.^[1]

Názov

Pôvodne sa tak volalo jedno miesto na úpätí štítu, kde pastieri ukladali soľ pre ovce alebo kravy. Kartografovia pravdepodobne nepoznajúc miestne reálie pomenovali najprv celý juhovýchodný hrebeň Furkotského štítu (Solisko, Solnisko, hrebeň Soliska, Soliskový hrebeň, Graň Soliska, Soliskograt, Szoliszkógerinc) a potom s prívlastkami aj vyvýšeniny a depresie hrebeňa. Donedávna sa názov Veľkého Soliska vzťahoval aj na Prostredné Solisko, ktoré bolo pokladané za jeho vedľajší vrchol.^[1]

Iná verzia predpokladá, že pravdepodobnejším základom sa javí staré nemecké sloveso slitan, salitan, salitjen, salen – ťažiť. Práve z tohto slovesa mohol vzniknúť pre baníkov, ktorý v tejto oblasti dolovali rudy, zrozumiteľný názov Salenberg – Hora, v ktorej sa ťaží. Podľa tejto teórie, neskôr, keď sa prestalo v tejto oblasti baníčiť, posunula sa do tvaru Salzenberg, ktorý bol preložený do slovenčiny v podobe Solisko.^[2]

Prvovýstup

Prvý na vrchole bol Karol Englisch s vodcom Pavlom Spitzkopfom st. 19. júla 1903. Vystúpili z Furkotskej doliny. Vtedy Englisch pomenoval Veľké Solisko podľa neznámej osoby Anniným štítom: Annaspitze, Annacsúcs, Annaturm, Annatorony. V zime dňa 12. januára 1912 na vrchole boli prví Julius Andreas Hefty a Lajos Rokfalusy.^[1]

Turistika

Na vrchol nevedie turistický chodník. Výstup je možný len s horským vodcom.

Referencie

↑ ^a ^b ^c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
↑ MAREC, Anton. Po stopách tatranských názvov. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2018. ISBN 978-80-8115-276-4. S. 155.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľké Solisko

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Bohuš-1] BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

[2] MAREC, Anton. Po stopách tatranských názvov. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2018. ISBN 978-80-8115-276-4. S. 155.

[1]

[2]

z d u Štrba
Samospráva	Starosta: Michal Sýkora (od 1990) Obecné časti: Štrbské Pleso Tatranská Štrba
Geografia	Popradská kotlina Vysoké Tatry Dúbrava Dielnica Štrbský potok Važecká jaskyňa Chránené územia: Blatá Mlynická dolina Pastierske Pavlová
Pamiatky a stavby	Evanjelický kostol Grand Hotel Kempinski Hotel Baník Hotel FIS Hotel Patria Liečebný dom Solisko Šoldov Zoznam kultúrnych pamiatok
Doprava	Cestná: D1 I/18 II/537 II/538 Cesta Slobody Železničná: Tatranské elektrické železnice Železničná trať Žilina – Košice Železničná trať Štrbské Pleso – Štrba žst. Štrba žst. Štrbské Pleso
Šport	Lyžiarsky areál Štrbské Pleso ME v hokeji 1925 MS v severskom lyžovaní 1970 K:Šport
Osobnosti	K:Osobnosti