Vezír bol v historiografii známy ako vysoký hodnostár na území Osmanskej ríše. Spravidla býval aj členom rady sultána.^[1] Spočiatku mal díván ako rada samotného sultána miesto pre jedného vezíra. O čosi neskôr sa počet zvýšil až na sedem členov rady a po čase rástol znovu. Vezír, ktorý mal najvyššie miesto, stál na čele administratívneho aparátu Osmanskej ríše, pričom zároveň predstavoval hlavné velenie armády v čase sultánovej neprítomnosti.^[2]

V období konca 16. storočia mali niektorí a napokon od roku 1623 všetci miestodržitelia v Budíne ako centre pašalíka práve tento titul.^[3]:176 Za 145 rokov sa na tomto poste v Budíne vystriedalo vyše týchto politikov^[4]. Viacerí zastávali tento post dokonca dvakrát či trikrát. Samotný miestodržiteľ predstavoval hlavné velenie provinčných vojsk sipáhiov. Okrem iného stál na čele provinčnej správy. V tejto funkcii bol nariadeným voči poradnému orgánu provincie (pašalíka) a to dívánu. Tento poradný orgán Osmanskej ríše tvoril jednak predstaviteľ finančnej správy (defterdár), zástupca jurisdikcie (kádí), duchovný vodca (mufta) ale aj veliteľ jednotlivých armád v provincii, presnejšie pre janičiarov a jazdcov (sipáhi).^[3]:177

• Osmanská ríša
• Budín