Videokazeta VHS

Útroby videokazety

Videokazeta je audiovizuálny nosič obsahujúci magnetickú pásku, na ktorú možno zaznamenať obraz, zvuk a doplnkové informácie (indexy, časový kód). Vyrábať sa začali v roku 1976. Vo veľkom sa používali hlavne v 80. a 90. rokoch. Svoju popularitu mali ešte aj v nultých rokoch 21. storočia.

Podľa charakteru signálu, ktorý je na ne zaznamenávaný, môžeme videokazety rozdeliť na analógové alebo digitálne.

Pretože existuje rad vzájomne nekompatibilných spotrebných aj profesionálnych systémov pre záznam obrazu, bolo a je videokaziet viac druhov než u podobného nosiča zvuku – audiokazety.

Analógové systémy a videokazety

• Spotrebná oblasť
  • VHS, S-VHS a ich menšie varianty pre videokamery VHS-C a S-VHS-C
  • Video8, Hi8
  • Staršie systémy Betamax a Video 2000
• Profesionálna oblasť: U-matic, Betacam a Betacam SP, MII

Digitálne systémy a videokazety

• Spotrebná oblasť
  • D-VHS, Digital8
  • DV a menší variant pre videokamery MiniDV, HDTV verzie HDV
• Profesionálna oblasť
  • Polpalcový Betacam SX, MPEG IMX, Digital Betacam a jeho HDTV verzie HDCAM
  • Štvrť palcový DVCAM, DVCPRO a jeho HDTV verzie DVCPRO HD
  • Staršie alebo nerozšírené systémy D1, D2, D3, D5, D9

V spotrebnej oblasti analógové videokazety ustúpili optickým diskom DVD, vo videokamerách boli analógové videokazety postupne nahradené digitálnymi.

V profesionálnej oblasti bol prechod od analógových k digitálnym systémom a videokazetám ešte nápadnejší. V budúcnosti možno očakávať prechod od videokaziet k optickým alebo pevným diskom aj vo videokamerách vďaka okamžitému prístupu k jednotlivým scénam pri strihu. Perspektívnou novinkou je nahrávanie na pamäťové karty.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Videokazeta na českej Wikipédii.