Šarišská výšivka z obce Sedlice

Vyšívanie je ozdobovanie (spravidla tkaniny alebo kože) stehmi, ozdobné šitie, resp. takéto zhotovovanie niečoho. Výšivka (alebo zriedkavo vyšívanie) je ozdoba vzniknutá vyšívaním alebo vec s takouto ozdobou.

Vyšívanie sa dá robiť ručne alebo na stroji. Pri ručnom vyšívaní je plátno alebo koža, na ktoré sa vyšíva, uchytené v špeciálnom ráme. Namiesto ihly, najmä ak je podkladový materiál hrubší, sa dá používať aj bodec. Najčastejším podkladovým materiálom pre vyšívanie je plátno alebo koža. Výsledkom vyšívania je ozdoba napríklad na blúzke, obruse, prestieraní alebo na inom druhu textilu či kože. Ozdobou môže byť aj logo.

Najznámejšie sú výšivky ľudové. Ich typickou vlastnosťou je prírodná farebnosť a krása vzorov.

Dejiny

Najstaršie doklady siahajú až do neolitu. Spočiatku sa uplatňovala najmä na cirkevných textíliách. Panské odevy ňou začali ozdobovať asi v 16. a 17. stor. V Uhorsku si ľudová výšivka našla svoje miesto aj medzi slovenskými ženami a to asi až v 18. a 19. stor. Vznik továrenského druh výšivky sa datuje do obdobia na rozhraní 18. a 19. storočia.

Vyšívacie techniky

Na Slovensku je podľa dostupnej literatúry možné výšivku podľa techniky deliť na:

• vyšívanie podľa počítaných nití
• predkreslené vyšívanie - podľa dopredu pripravených nákresov.
• našívanie - tu sa ozdoba z iného materiálu našíva na podkladovú látku.

Miestne štýly vyšívania

Podľa miesta odkiaľ výšivka pochádza poznáme výšivky šarišské, spišské, zemplínske, trnavské, piešťanské, čatajské, čičmianske, detvianske, horehronská a podobne. Literatúra ako odborníkov na výšivky uvádza A. Kmeťa, P. Socháňa, K. Medveckého a D. Kardošovú.

Použitá literatúra

• výšivka. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 2. Bratislava : Veda, 1995. 448 s. ISBN 80-224-0235-4. S. 326 – 327.

Pozri aj

• čipka

Externé odkazy

• http://sk.texsite.info/Ru%C4%8Dn%C3%A1_v%C3%BD%C5%A1ivka