Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

Vyšná Jablonka
Вышня Яблiнка
obec
Pohľad na uvítaciu tabuľu obce Vyšná Jablonka (Вышня Яблінка).
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Humenné
Región	Horny Zemplin
Vodný tok	Rieka
Nadmorská výška	385 v strede obce m n. m.
Súradnice	49°09′22″S 22°05′58″V / 49,1562°S 22,0994°V / 49.1562; 22.0994
Rozloha	24,83 km² (2 483 ha) [1]
Obyvateľstvo	56 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	2,26 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1436
Starosta	Zuzana Nestorová[3] (nezávislá)
PSČ	067 34 (pošta Nižná Jablonka)
ŠÚJ	521019
EČV (do r. 2022)	HE
Tel. predvoľba	+421-57
Adresa obecného úradu	Vyšná Jablonka 91
E-mailová adresa	je nie je
Telefón	057 / 779 81 13
Fax	nie je
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Vyšná Jablonka
Webová stránka: vysnajablonka.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Vyšná Jablonka (rusín. Вышня Яблінка) je obec na Slovensku v okrese Humenné. Prvýkrát sa spomína v liste o majetkoch Humenských pánov z roku 1436. Od počiatku to bola obec drevorubačov, čo sa zachovalo až do dnešného dňa, kde správu nad majetkom obce a súkromných vlastníkov prevzal po roku 1989 Urbariát Vyšná Jablonka. Štyri volebné obdobia bola starostkou obce Emília Čopaková. Z niekdajších 700 obyvateľov (1828 – 91 domov; 678 obyvateľov) tu dnes žije len 50, prevažne dôchodcov.

V obci stával aj vodný mlyn, ktorý si dnes môžete obhliadnuť v expozitúre ľudovej architektúry Humenského múzea.

2. svetová vojna vo Vyšnej Jablonke

Druhá svetová vojna sa Vyšnej Jablonky týkala hlavne pri partizánskom boji. Dôležitou sa stala udalosť z 26.12.1944 kedy po predchádzajúcej akcii a následnému zaisteniu dôležitých informácií sa podarilo premôcť nemeckú armádu na slovensko-poľských hraniciach.

Keď partizáni opúšťali Vyšnú Jablonku nechali v nej len rozviedčikov Jozefa Šuhajdu a Michala Jacka, ktorí mali vyúčtovať peniaze obyvateľstvu za dodané potraviny. Tí, keď začali svoju prácu medzitým za krátky čas do obce bez zastavenia vtrhlo 11 nepriateľských tankov. Tankisti iba prešli dedinou z horného konca na dolný a hneď odišli. Rachot tankov vyľakal pritom kone rozviedčíkov, ktoré sa odtrhli od miesta, kde boli uviazaní a zutekali do lesa. Vycvičené oddielové kone sa však vrátili k partizánskemu oddielu.

Rozviedčici Šuhajda a Jacko dlho nerozmýšľali a pokúsili sa ukoristiť nové kone. To sa im aj podarilo. Pustili sa dole dedinou na hradskú a v tom objavili štyroch nemeckých jazdcov. Tí ale neboli v strehu, lebo boli posmelení predchádzajúcim presunom svojich tankov. Šuhajda a Jacko si na nich na vhodnom mieste počkali a všetkých zajali. Potom o polnoci ich na koňoch priviedli do tábora. Medzi zajatými nemeckými vojakmi bol feldvébel Otto Vilnes, ktorý vo vypovedaní povedal, že 82. divízna skupina, ktorej je príslušníkom, zaujme ráno 26.septembra pozície v priestore východných Beskýd s úlohou udržať ho do príchodu čerstvej 254. pešej divízie. Táto informácia postačovala partizánom, aby zmenili svoje rozhodnutie, ktoré predtým prijali.

Na základe tejto skutočnosti bolo rozhodnuté, že partizáni oddielu "Sergej" nedovolia 82.divíznej skupine príchod na priesmyk a udržia ho do príchodu Červenej armády.

K blížiacej sa sovietskej 271.streleckej divízie, veliteľom ktorej bol gen. V. N. Moložajev, vyslali partizáni spojky s úlohou upozorniť sovietske velenie so situáciou a súčasne, aby robili sprievodcov sovietskym armádnym jednotkám. Partizánsky zväzok začal urýchlene budovať obranné postavenie. Vybraný priestor na priesmyku mal výhodnú pozíciu, preto všetky podmienky nasvedčovali o úspechu. V danom prípade bolo potrebné udržať priesmyk niekoľko dní. Informácie, ktoré predtým poskytli nemeckí zajatci, sa potvrdili.

Ráno 26. septembra 1944 začali sa nemecké jednotky cez obec Vyšná Jablonka presúvať smerom k Lupkovskému priesmyku a v sile jedného práporu o 11. hodine dosiahli priesmyk. Partizáni nič netušiacich vojakov pustili na dostrel a mohutnou paľbou zmietli nepriateľský prápor. Uprostred južného svahu na utekajúcich nepriateľských vojakov partizáni pripravili pascu a tak bola v tento deň dovŕšená víťazná akcia.

Gréckokatolícky a pravoslávny chrám

Terajší gréckokatolícky chrám si v dedine postavili možno už v 16. storočí, ale s určitosťou jestvoval v 17. storočí, pretože prvý doklad o chráme a tamojšom kňazovi pochádza z roku 1623.

V ústnom podaní miestneho obyvateľstva sa zachovala zmienka o starom drevenom chráme, ktorý bol postavený v uličke teraz nazývanej „V Potoku“. Chrám ktorého pôvod sa udáva z roku 1766 je postavený na západnom kopci nad dedinou v dolnej polovici obce. V pozemkovej knihe na katastrálnom úrade v Humennom je urobený prvý zápis tykajúci sa tohto chrámu až v roku 1880. Pôvodný zápis z čias výstavby chrámu buď nebol alebo bol zničený.

Chrám bol pôvodne zasvätený sv. Nikolajovi Mir – Likejskému čo je v chráme zreteľne čitateľné aj dnes, podľa zobrazenia svätcov na ikonách ikonostasu. Chrám počas svojej histórie bol viackrát opravovaný. V dokumentoch sú záznamy opravy z roku 1923 po ktorej chrám zasvätili svätým apoštolom Petrovi a Pavlovi a posledná oprava z 80- tých rokov 20 - tého storočia, kedy pod vedením pravoslávneho duchovného d.o. Mgr. Michala Švajku bola urobená generálna oprava.

Pravdepodobne pod vplyvom snáh o vytvorenie únie začiatkom 17. st. (napr. krásnobrodská únia – 1614, (Krásny Brod – 25 km od Vyšnej Jabonky)) prešla časť obyvateľstva obce do gréckokatolíckej cirkvi.

Začiatkom 19. storočia sa v obci znovu presadila pravoslávna cirkev, ktorá v prevažnej miere zotrváva dodnes.

V obci sa konávali pravoslávne bohoslužby až do sviatku PASCHY CHRISTOVEJ v roku 1998. Po deložovaní pravoslávnych veriacich z chrámu Petra a Pavla sa pravoslávni veriaci schádzali na bohoslužbách v náhradných bohoslužobných priestoroch (zasadačke obecného úradu). V roku 2001 začali veriaci s výstavbou nového chrámu. Dňa 15.07.2001 bol posvätený základný kameň chrámu a ešte v tom istom roku bol chrám aj prikrytý.

Za pomoci obyvateľov obce, rodákov a pravoslávnych veriacich z celého Slovenska výstavba chrámu napredovala tak, že v máji roku 2002 sa sviatok Paschy slúžil v rozostavanom chráme, ale na chrámový sviatok svätých apoštolov Petra a Pavla v júli toho istého roku sa po dokončení vnútorných prác do chrámu aj nasťahovali. V auguste bol chrám kolaudovaný s vydaním povolenia k trvalému užívaniu chrámu. Nový chrám s pôdorysom rotundy má cibuľovú strechu a je postavený v priamom pohľade pred starým chrámom východnejšie bližšie k obci.

Chrám bol vysvätený blaženejším vladykom Nikolajom, arcibiskupom prešovským a metropolitom českých krajín a Slovenska 25.mája 2003.

V súčasnosti sú oba chrámy využívané svojimi veriacimi.

Poloha

Obec Vyšná Jablonka sa nachádza na severovýchode Slovenska v severnej časti Nízkych Beskýd v údolí Laboreckej vrchoviny. Obec sa rozprestiera pozdĺž toku potoka s názvom RIEKA v dĺžke asi 3 km v nadmorskej výške 385 m n. m. (340 – 905 m v chotári) a je najvyššie položenou obcou v okrese Humenné, vo vzdialenosti 25 až 35 km od okolitých miest - Humenného, Medzilaboriec a Sniny.

Intravilán

Obec sa tiahne popri hlavnej ceste asi 2 kilometre, na úseku približne 800 m po jednej paralelnej ceste. V strede sa nachádza obecný úrad, hostinec a novopostavená pravoslávna cirkev. Nad pravoslávnym chrámom (cerkvou) sa na pahorku čnie starší gréckokatolícky chrám, ktorý ešte v minulom desaťročí slúžil obidvom vierovyznaniam spoločne. Pôvodne bol chrám vysvätený pravoslávny. Po roku 1989 sa v rámci reštitúcie dostal pod patriarchát gréckokatolíckej cirkvi.

Práca

Začiatok dediny tvorí zrekonštruovaný komplex družstva. Hlavná časť družstva sa nachádza v strede dediny, v uličke nazývanej „Potok“. Využíva sa na chov oviec a kôz. V dedine má sídlo aj Urbariát zamestnávajúci miestnych obyvateľov ale aj ľudí z mimo obce. Založený bol po nežnej revolúcii ako odpoveď na otázku čo s malými lesnými celkami. Majitelia (reštituenti) sa združili do urbariátu pre efektívne spravovanie lesného bohatstva. V septembri 2017 má byť otvorený aj dom dôchodcov.

Kultúra

Pred obecným úradom je pamätník padlým hrdinom (text na pamätníku znie: Večná pamiatka hrdinom padlým za naše vyslobodenie).

Športoviská v obci nie sú zastúpené, ale vzhľadom na jej vekový priemer to je nepotrebné. Pre rekreačné potreby sa využíva provizórne ihrisko za budovou bývalej základnej školy. Na stolný tenis je vymedzená miestnosť na obecnom úrade.

Extravilán

Najvyšším bodom je vrch Vysoký Grúň s výškou 905 m n. m. V lesoch je rozšírená fauna a flóra miešaných lesov. Bežný je výskyt medveďa hnedého (ursus arctos) či vlka dravého (canis lupus). Lesy sú prevažne miešané pričom prevažuje buk (Fagus) a borovica (Pinophyta). Obec susedí s obcami Osadné z východu, Svetlice zo západu, Nižná Jablonka z juhu. Severnú hranicu obce tvorí štátna hranica s Poľskom.

Extravilán obce využíva hlavne ťažobný priemysel na ťažbu dreva, a to ako v štátnych tak aj súkromných lesoch. Južnú časť extravilánu využíva družstvo Papín na pestovanie obilia a ako pasienky pre ovce a kozy z miestneho družstva. Niekdajšie zastúpenie kráv bolo presunuté do obcí Nižná Jablonka a Papín.

Lesy sú plné vodných prameňov. Zatiaľ nebol zisťovaný obsah minerálnych látok.

Zaujímavosti

Od roku 1997 do 2002 pravoslávni veriaci slúžili svoje bohoslužby v miestnosti na obecnom úrade. V roku 2002 otvorili novo postavený pravoslávny chrám v centre obce a v roku 2003 ho aj vysvätili.

Poľovnícke združenie

V obci pôsobí aj poľovníce združenie Srnec Vyšná Jablonka. Hlavná poľovná zver je: jeleň, diviak, srnec, vlk, medveď, rys, kuna, líška, zajac, bažant,...

Rozloha poľovného revíru je cca 2400 ha a aktuálne zahŕňa 30 členov.

Turistika

Obec leží v malebnej Laboreckej Vrchovine. Vrch Kyčera na začiatku obce sa vďaka svojej dostupnosti a strmému svahu stal obľúbeným miestom paraglidistov. Cez obec sa dá starou cestou popod poľské hranice dostať do obce Osadné, v ktorej je aj turistický prechod do Poľska. V susednej obci Hostovice sa nachádza prírodná rezervácia Hostovicé lúky, s hojným výskytom kosatca sibírskeho. V letnom období sú lesy okolo V. Jablonky vhodné na zber húb. Obec má aj zvláštnosť, kde na jeden chrám pripadá iba 30 obyvyteľov. Starší chrám na pahorku nad dedinou má aj historickú hodnotu a vďaka vnútorným maľbám po celej ploche stien ponúka aj nezabudnutľný estetický zážitok.

Paragliding

Výška štartu: 542 m n. m.; Prevýšenie: 250 m; Smer vzletu: juh; Smer vetra: 135° - 225°

Popis

Vrch Veľká Kýčera medzi obcami Nižná Jablonka a Vyšná Jablonka s terénom vhodným na výcvik pilotov, hry na svahu i na náročné termické lietanie. Najväčšou výhodou tejto lokality je možnosť bezpečne pristávať na štarte, na svahu i pod ním.

Výstup

Pred obcou Vyšná Jablonka asi 300 m za rázcestím na Svetlice odbočiť doprava po poľnej ceste autom 15 min. až na vrchol.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vyšná Jablonka

Externé odkazy

• Oficiálny web