Zbierka môže byť z obecného hľadiska definovaná ako súbor hmotných či nehmotných predmetov, ktoré inštitúcie či jedinci zhromažďujú, triedia, bezpečne uchovávajú, najčastejšie za účelom ich vystaveniu, podľa toho či sa jedná o zbierku verejnú alebo súkromnú. Pre vytvorenie skutočnej zbierky je nutné, aby zoskúpenie predmetov tvorilo (relatívne) súvislý a vypovedajúci celok. Či je zbierka materiálnej alebo nemateriálnej povahy, vždy figuruje v jadre múzejných aktivít. Múzejná zbierka predstavuje zdroj a zámer aktivít múzea, ktoré vnímame ako inštitúciu. Zbierky môžu byť definované ako "zhromaždené predmety múzea, získané a uchovávané kvôli ich potenciálnej hodnote ako vzory, odkazový materiál alebo ako predmety s estetickou či vzdelávacou hodnotou." (Burcaw, 1997). Múzejná zbierka je výsledkom i zdrojom vedeckého programu, ktorého cieľom je akvizícia a prieskum, hmotných a nehmotných svedectiev človeka a jeho prostredia. "Akýkoľvek súbor prírodných či umelých predmetov, zanechaných dočasne alebo trvalo mimo kolobeh ekonomických aktivít, pod špeciálnou ochranou na uzavretom mieste, zariadeným pre tento účel a vystavené na obdiv". (Pomian, 1987). Širšie poňatie zbierky chápané ako zjednotenie predmetov, ktoré si ponechávajú svoju jedinečnosť, a ktoré sú zámerne zhromažďované podľa špecifickej logiky.

Zbierkový systém a klasifikácia zbierok

Zbierkové predmety v múzeu utvárajú súbory usporiadané do systémov a štruktúr a vytvárajú zbierkové fondy. Z pohľadu múzea tvoria všetky zbierkové predmety jeden zbierkový fond.

Základnou jednotkou každej muzeálnej zbierky je zbierkový predmet. V rámci múzejného tézauru („pokladu“) sú zbierkové predmety usporiadané do väčších systémov a štruktúr:

• Zbierková kolekcia – menší počet zbierkových predmetov, ktoré sú zhodné z hľadiska ich úžitkovo-typologických znakov. Zbierková kolekcia umožňuje skúmať a porovnávať určitú funkčne-typologickú zhodnosť alebo podobnosť predmetov (napr. kolekcia váz).
• Zbierková skupina – predmety viacerých kolekcií, ktoré spája určitý spoločný úžitkovo-funkčný význam, bez ohľadu na typovo-variačné rozdielnosti (napr. modranské vázy).
• Zbierkový súbor - viaceré zbierkové skupiny zhodného obsahovo-druhového významu (napr. súbor keramiky).
• Zbierkový fond – všetky zbierkové súbory určitého „vedeckého“ zoskupenia (napr. etnografický fond).

Kategórie zbierok sa v muzeálnej praxi utvárajú podľa ich významovej stránky:

1. stále zbierky
2. výstavné zbierky (za účelom dlhodobej expozičnej prezentácie)
3. študijné zbierky
4. výskumné zbierky (čakajúce na zdokumentovanie)
5. rezervné zbierky (doplňujúce)

Z hľadiska druhového charakteru (druh múzea) rozlišujeme:

1. prírodovedné zbierky
2. historické a kultúrno-historické zbierky
3. umelecké zbierky
4. vedecko-technické zbierky
5. všeobecné zbierky (zmiešané z vyššie uvedených druhov)

Zdroje

• DESVALLÉES André. MAIRESSE, François: Základní muzeologické pojmy. Brno : Technické muzeum v Brně. 2011
• KAČÍREK, Ľuboš – RAGAČ, Radoslav – TIŠLIAR, Pavol. Múzeum a historické vedy. Krakov: Spolok Slovákov v Poľsku, 2013. s.42
• MRUŠKOVIČ, Štefan – DARULOVÁ, Jolana – KOLLÁR, Štefan. Múzejníctvo, muzeológia a kultúrne dedičstvo. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulta humanitných vied. s. 147 – 148
• STRÁNSKÁ, Edita – STRÁNSKÝ Zbyněk Z. Základy štúdia muzeológie. Banská Štiavnica: Katedra eko-muzeológie, 2000. s. 68 - 69